EÚ v roku 2020

Úvod

Prepuknutie pandémie COVID-19 v Európe viedlo k ľudským tragédiám, zákazom vychádzania a bezprecedentnému hospodárskemu spomaleniu. Európska únia krátko nato preukázala svoju solidaritu. V záujme ochrany ľudských životov a zdrojov obživy sa zamerala na opatrenia, ktoré priniesli okamžitú a účinnú odpoveď na túto krízu. V priebehu roku 2020 bolo na zmiernenie krízy prijatých viac ako 1 350 opatrení vrátane takmer 400 rozhodnutí o štátnej pomoci, ktoré európskym podnikom poskytli záchranné lano.

V prvých dňoch a týždňoch po tom, ako pandémia zasiahla Európu, sa systémy zdravotnej starostlivosti posilnili na celoštátnych, regionálnych aj miestnych úrovniach a nemocnice v celej EÚ liečili aj pacientov z iných krajín. Vysielali sa mobilné zdravotnícke tímy s cieľom reagovať na najnaliehavejšie potreby. Vyše 600 000 občanov EÚ, ktorí uviazli v zahraničí, bolo dopravených späť do vlasti, mobilizovali sa verejné aj súkromné investície na vývoj bezpečných a účinných vakcín pre všetkých na celom svete.

Vďaka stredisku Európskej komisie na koordináciu ponuky a dopytu v oblasti zdravotníckeho vybavenia si členské štáty mohli v prípade nedostatočných zásob vzájomne vypomôcť.

EÚ a členské štáty vyčlenili na zmiernenie následkov krízy 4,2 bilióna EUR, čiže viac než 30 % hrubého domáceho produktu Únie.

Z celkovej sumy 4,2 bilióna eur bolo 575 miliárd eur vyčlenených na vnútroštátne opatrenia prijaté v rámci flexibility rozpočtových pravidiel EÚ (všeobecná úniková doložka), 100 miliárd eur na nástroj Sure – finančnú pomoc EÚ na režimy skráteného pracovného času, 70 miliárd eur na priamu podporu EÚ vrátane Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus, 3045 miliárd eur na vnútroštátne opatrenia na zabezpečenie likvidity vrátane schém schválených na základe dočasných, flexibilných pravidiel štátnej pomoci EÚ, 240 miliárd eur na podporu členských štátov vzhľadom na krízu spôsobenú pandémiou v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu a 200 miliárd eur na financovanie skupiny Európskej investičnej banky určené pre podniky.

V maximálnej možnej miere sa mobilizoval aj rozpočet EÚ s cieľom poskytnúť priamu finančnú podporu členským štátom v núdzi. V prvých dňoch krízy Komisia predstavila investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus, ktoré členským štátom umožnili využívať financovanie z Kohézneho fondu, aby podporili najohrozenejšie odvetvia svojich ekonomík. Aktivoval sa nástroj núdzovej podpory na priame finančné krytie strategických potrieb na európskej úrovni a Komisia zaviedla nástroj podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (nástroj SURE), čiže iniciatívu, ktorá má pomôcť zachovať pracovné miesta a podporiť rodiny.

Pandémia koronavírusu spôsobila veľký otras svetového aj únijného hospodárstva s vážnymi sociálno-ekonomickými dôsledkami. Napriek pohotovej a komplexnej politickej reakcii tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni sa rýchlo ukázalo, že hospodárstvo EÚ zaznamená v roku 2020 recesiu historických rozmerov.

Na nápravu hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou bola preto potrebná intenzívnejšia reakcia. Posilnený dlhodobý rozpočet na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU, dočasný plán obnovy, tvoria spoločnou sumou 1,8 bilióna EUR najväčší stimulačný balík, aký bol kedy z rozpočtu EÚ financovaný. Tieto finančné prostriedky pomôžu EÚ podporiť občanov, podniky a regióny, najmä v tých oblastiach, ktoré kríza zasiahla najviac. Tento balík pomôže obnoviť Európu po pandémii ochorenia COVID-19 tak, aby bola ekologickejšia, digitálnejšia a odolnejšia.

V rámci stratégie EÚ v oblasti vakcín Komisia uzavrela dohody so šiestimi spoločnosťami (AstraZeneca, BioNTech/Pfizer, CureVac, Johnson & Johnson, Moderna a Sanofi/GlaxoSmithKline), aby pre ľudí žijúcich v EÚ zabezpečila širokú škálu bezpečných a účinných vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Prvá vakcína bola v EÚ nasadená pred koncom roka, a to bez toho, aby sa robili akékoľvek ústupky, pokiaľ ide o jej bezpečnosť alebo účinnosť. Európska komisia udelila 21. decembra podmienečné povolenie na uvedenie na trh pre vakcínu proti ochoreniu COVID-19, ktorú vyvinulo konzorcium BioNTech/Pfizer, pričom išlo o prvú vakcínu svojho druhu povolenú v EÚ. Prvé očkovania sa v členských štátoch uskutočnili počas Európskych dní očkovania od 27. do 29. decembra.

Pri spätnom pohľade na rok 2020 je zrejmé, že daň za pandémiu COVID-19 je obrovská. Ochorením COVID-19 sa v Európskej únii nakazilo pätnásť miliónov ľudí. Žiaľ, vyše 350 000 ľudí prišlo o život. Boj proti ochoreniu COVID-19 pokračuje aj v roku 2021.

Bezprecedentná reakcia na naliehavé potreby

Európska komisia na základe poverenia Európskej rady koordinovala spoločnú európsku reakciu na šírenie ochorenia COVID-19, pričom prijala opatrenia na posilnenie sektorov verejného zdravia a zmiernenie sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie. EÚ zmobilizovala všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby pomohla členským štátom koordinovať ich vnútroštátne opatrenia, a poskytovala objektívne informácie o šírení ochorenia COVID-19 a účinnom úsilí toto šírenie zamedziť.

Na výzvy, ktoré pandémia priniesla, zareagovala EÚ pohotovo. 28. januára bol aktivovaný mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany, aby sa mohla začať repatriácia občanov EÚ, ktorí uviazli v zahraničí (vďaka celkovo 408 letom sa 90 000 občanov EÚ mohlo do konca roka vrátiť do vlasti).

Komisia 13. marca vyzvala na koordinovanú hospodársku reakciu na krízu spôsobenú koronavírusom a 16. marca zriadila poradný panel expertov na čele s predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a komisárkou pre zdravie a bezpečnosť potravín Stellou Kyriakidesovou s cieľom poskytovať poradenstvo a usmerňovať reakciu EÚ na krízu. Prácu panelu a Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb neskôr doplnila nová platforma EÚ pre vedecké poradenstvo v súvislosti s ochorením COVID-19. Platforma, ktorá pozostáva z vedeckých poradcov členských štátov pre ochorenie COVID-19, má za cieľ lepšie koordinovať vedecké odporúčania a vymieňať si osvedčené postupy týkajúce sa vnútroštátnych opatrení v oblasti verejného zdravia v súvislosti s ochorením COVID-19.

Núdzová podpora

Komisia zmobilizovala v rozpočte EÚ všetky zdroje s cieľom reagovať na naliehavé potreby, ktoré by sa dali najlepšie uspokojiť strategickým a koordinovaným úsilím na európskej úrovni. Z nástroja núdzovej podpory vo výške 2,7 miliardy EUR sa financovala široká škála opatrení, pričom veľká časť jeho rozpočtu išla na podporu iniciatívy v oblasti vakcín, na ktorej sa zúčastňuje všetkých 27 členských štátov. Komisia nakúpila 10 miliónov rúšok, ktoré sa distribuovali zdravotníckym pracovníkom v členských štátoch. Finančné prostriedky sa poskytli aj na školenia v oblasti testovania a intenzívnej starostlivosti, nákup robotov na dezinfekciu nemocníc ultrafialovým žiarením a podporu klinického skúšania liečebných postupov pri ochorení COVID-19.

Testovanie má pre spomalenie šírenia ochorenia COVID-19 zásadný význam. Komisia prijala 28. októbra odporúčanie týkajúce sa stratégie testovania na COVID-19 vrátane používania rýchlych antigénových testov a 18. novembra bolo prijaté konkrétne odporúčanie Komisie o rýchlych antigénových testoch. Komisia predložila 18. decembra aj návrh odporúčania Rady k spoločnému rámcu používania a validácie rýchlych antigénových testov a vzájomného uznávania výsledkov testov na COVID-19 v EÚ. Komisia v rámci tohto nástroja zmobilizovala 100 miliónov EUR na priamy nákup rýchlych antigénových testov a ich dodanie členským štátom. 18. decembra podpísala rámcovú zmluvu so spoločnosťami Abbott a Roche na nákup vyše 20 miliónov rýchlych antigénových testov, ktorý sa financuje z tohto nástroja. Tieto testy by sa mali členským štátom sprístupniť začiatkom roka 2021, a to ako súčasť podpory, ktorú EÚ poskytuje na testovanie COVID-19.

rescEU – spoločná rezerva zdravotníckych potrieb

Komisia 19. marca premietla solidaritu do konkrétnych skutkov – zriadila rezervu zdravotníckych prostriedkov rescEU, prvú spoločnú európsku zásobu núdzového zdravotníckeho vybavenia vrátane tvárových rúšok a pľúcnych ventilátorov, aby pomohla členským štátom, ktoré čelia nedostatku vybavenia. Z rezervy rescEU uskladnenej v členských štátoch sa dodali približne 3 milióny vysokokvalitných ochranných rúšok pre špecialistov prvého zásahu vrátane zdravotníckych pracovníkov a členov civilnej ochrany v Španielsku, Chorvátsku, Taliansku, Litve, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, Srbsku a Kosove (týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou BR OSN č. 1244/1999 a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova).

V rámci mechanizmu v oblasti civilnej ochrany sa do krajín v núdzi poslali pľúcne ventilátory, ochranné odevy a dezinfekčné prostriedky a nasadili sa tímy urgentnej zdravotnej starostlivosti. Nórski, poľskí a rumunskí lekári pomáhali liečiť pacientov v Taliansku a Litve, nemecké, talianske a litovské zdravotnícke tímy zasa pomohli svojim kolegom v Arménsku a Azerbajdžane. Vďaka balíku opatrení v oblasti mobility sa mohla financovať preprava pacientov, zdravotníckych tímov a základných zdravotníckych potrieb.

Zabezpečenie dostupnosti zdravotníckych potrieb a potravín

EÚ podporovala kľúčových výrobcov už od začiatku pandémie v snahe zabezpečiť dostupnosť základných liekov a zdravotníckeho vybavenia. Komisia podnikla kroky na vytvorenie vhodných podmienok pre priemysel, aby mohol zintenzívniť a prispôsobiť svoju výrobu, a v tejto súvislosti požiadala európske normalizačné organizácie, aby bezodplatne sprístupnili normy pre rúška a iné ochranné prostriedky všetkým zainteresovaným stranám. Mnohé podniky v celej Európe prispôsobili svoju výrobu tak, aby uspokojili dopyt po osobných ochranných prostriedkoch, dezinfekčných prostriedkoch a zdravotníckych pomôckach.

V apríli Komisia schválila žiadosti všetkých členských štátov EÚ a Spojeného kráľovstva o dočasné upustenie od cla a DPH pri dovoze zdravotníckych pomôcok a ochranných prostriedkov z krajín mimo EÚ.

Európska komisia sa okamžite zaoberala obavami z možného nedostatku potravín a v apríli prijala núdzové opatrenia na spružnenie prístupu k finančným prostriedkom zo spoločnej poľnohospodárskej politiky a z Európskeho námorného a rybárskeho fondu, ako aj na stabilizáciu agropotravinárskych trhov.

Využitie plnej flexibility fiškálnych pravidiel a pravidiel štátnej pomoci

V marci Komisia podnikla bezprecedentný krok a aktivovala všeobecnú únikovú doložku Paktu stability a rastu ako súčasť svojej stratégie rýchlej a rozhodnej reakcie na pandémiu. Po schválení Radou tak členské štáty mohli prijať opatrenia na náležité riešenie krízy všetkými nástrojmi hospodárskej politiky, ktoré majú k dispozícii, a pritom sa odchýliť od bežných rozpočtových pravidiel európskeho fiškálneho rámca.

Necelý týždeň po tom, ako Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila Európu za centrum pandémie COVID-19, Komisia prijala dočasný rámec štátnej pomoci, aby členské štáty mohli využiť plnú flexibilitu pravidiel štátnej pomoci na podporu podnikov postihnutých krízou. Komisia v tejto súvislosti schválila opatrenia pomoci, ktoré oznámili všetky členské štáty EÚ a Spojené kráľovstvo. Počas roka 2020 prijala takmer 400 rozhodnutí, ktorými schválila 500 vnútroštátnych opatrení v celkovej odhadovanej výške troch biliónov eur.

Investičné iniciatívy v reakcii na koronavírus

Jedným z prvých opatrení, ktorým EÚ finančne podporila členské štáty v ich reakcii na krízu, bola investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus, ktorá sa rozbehla v marci 2020. Mobilizáciou nevyužitých peňazí, ktoré už boli pridelené členským štátom EÚ, sa prostredníctvom iniciatívy okamžite zvýšila likvidita rozpočtov členských štátov a regiónov, čo im pomohlo využiť finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti na financovanie výdavkov na zdravotnú starostlivosť a režimov skráteného pracovného času a ponúknuť podporu prevádzkového kapitálu malým a stredným podnikom. Pôsobnosť Fondu solidarity Európskej únie sa rozšírila aj na závažné ohrozenie verejného zdravia a členské štáty tak v rámci tohto fondu mohli využiť pomoc na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19.

Investičná iniciatíva v reakcii na koronavírus Plus od apríla zjednodušila a uľahčila rýchle využívanie existujúcich európskych štrukturálnych a investičných fondov na opatrenia súvisiace s krízou a zvýšila príspevok EÚ na programy politiky súdržnosti až do výšky 100 % v prípade žiadostí o platbu predložených od 1. júla 2020 do 30. júna 2021.

V decembri Komisia oznámila výsledky týchto dvoch iniciatív za rok 2020. Od začiatku krízy EÚ zmobilizovala na riešenie dôsledkov pandémie značné finančné prostriedky. Väčšinu dostupných finančných prostriedkov vo výške viac ako 10 miliárd EUR využili malé a stredné podniky, čo im pomohlo udržať sa nad vodou. Tri miliardy eur boli určené priamo pre ľudí vrátane zraniteľných skupín v rámci sociálnych služieb, ako aj pre pracovníkov v rámci režimov dočasného zamestnávania. Na podporu sektora zdravotníctva sa poskytlo 6,6 miliardy EUR, a to popri sume 10,2 miliardy EUR z rozpočtu EÚ, ktorá už bola na túto oblasť pridelená na roky 2014 – 2020 (upozorňujeme, že skupiny príjemcov sa do určitej miery prekrývajú).

V 25 členských štátoch a Spojenom kráľovstve sa zmenilo 82 % programov politiky súdržnosti, pričom sa do vnútroštátnych rozpočtov poskytli dodatočné finančné prostriedky vo výške 3,2 miliardy EUR vďaka možnosti využiť 100 % mieru spolufinancovania EÚ.

Iniciatívy v rámci tohto systému zahŕňajú ochranu pracovných miest, dočasnú finančnú podporu, rýchle zavedenie, doplnenie vnútroštátneho úsilia a solidaritu medzi členskými štátmi.

Podpora pracovných miest a ochrana živobytia

Komisia v apríli 2020 vytvorila európsky nástroj dočasnej podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii (SURE) – krátkodobý systém na podporu zamestnanosti s cieľom pomôcť chrániť pracovné miesta a pracovníkov postihnutých pandémiou. Do konca roka 2020 bola v rámci nástroja SURE schválená finančná podpora v celkovej výške 90,3 miliardy EUR na pomoc osemnástim členským štátom a 39,5 miliardy EUR bolo vyplatených pätnástim z nich: Belgicku, Grécku, Španielsku, Chorvátsku, Taliansku, Cypru, Lotyšsku, Litve, Maďarsku, Malte, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a Slovensku. Členské štáty môžu naďalej podávať žiadosti o finančnú podporu v rámci nástroja SURE, ktorý má celkovú finančnú kapacitu až 100 miliárd EUR.

Finančná pomoc z nástroja SURE sa poskytuje vo forme úverov, ktoré si EÚ požičala na trhoch v mene svojich členských štátov. Pre väčšinu členských štátov sú podmienky takéhoto požičiavania výhodnejšie, než by si na trhoch dokázali zabezpečiť samostatne. Tieto úvery pomáhajú členským štátom riešiť náhle zvýšenie verejných výdavkov určených na zachovanie zamestnanosti. Konkrétne pomôžu členským štátom pokryť náklady priamo súvisiace s vytvorením alebo rozšírením vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času a s inými podobnými opatreniami, ktoré zaviedli pre samostatne zárobkovo činné osoby v reakcii na pandémiu.

Do konca roka 2020 sa z fondov nástroja Sure s objemom 90,3 miliardy eur rozdelili prostriedky takto: Belgicko 7,8 miliardy eur, Bulharsko 511 miliónov eur, Česko dve miliardy eur, Írsko 2,5 miliardy eur, Grécko 2,7 miliardy eur, Španielsko 21,3 miliardy eur, Chorvátsko jedna miliarda eur, Taliansko 27,4 miliardy eur, Cyprus 479 miliónov eur, Lotyšsko 192 miliónov eur, Litva 602 miliónov eur, Maďarsko 504 miliónov eur, Malta 244 miliónov eur, Poľsko 11,2 miliardy eur, Portugalsko 5,9 miliardy eur, Rumunsko 4,1 miliardy eur, Slovinsko 1,1 miliardy eur a Slovensko 631 miliónov eur. Sumy sú zaokrúhlené.

Komisia v roku 2020 vstúpila v mene EÚ trikrát na trhy, aby vydala dlhopisy v rámci nástroja SURE. Každá emisia prevýšila ponuku viac než desaťnásobne, čo svedčí o dôvere v EÚ ako emitenta a dlžníka, aj ako dôležitého globálneho hráča na finančných trhoch. Dlhopisy, ktoré Komisia vydala v rámci nástroja SURE, sa označujú ako sociálnoinvestičné dlhopisy. Investori majú vďaka takýmto dlhopisom istotu, že mobilizované finančné prostriedky budú skutočne použité na sociálne účely.

Stratégia EÚ v oblasti vakcín

Komisia predstavila 17. júna stratégiu EÚ v oblasti vakcín na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia vakcín proti ochoreniu COVID-19. Cieľom stratégie je čo najskôr zabezpečiť spravodlivý a cenovo dostupný prístup k bezpečným a účinným vakcínam pre všetkých v EÚ a zároveň byť na čele celosvetového úsilia o solidaritu, aby sa k cenovo dostupnej vakcíne dostal každý. Stratégiou sa má tiež docieliť, aby sa v členských štátoch vykonali prípravy na očkovanie, naplánovala sa preprava vakcín a ich nasadenie a určili sa prioritné skupiny, ktoré by sa mali zaočkovať ako prvé.

Vývoj bezpečných a účinných vakcín proti ochoreniu COVID-19 v takom krátkom čase znamenal uskutočňovať klinické skúšanie súbežne s investovaním do výrobnej kapacity potrebnej na výrobu miliónov alebo dokonca miliárd dávok úspešnej vakcíny. Dohody o predbežnom nákupe pomáhajú znížiť riziko spojené s investíciami výrobcov do vývoja potenciálnych vakcín, a tým maximalizovať šance na rýchly vývoj, výrobu a nasadenie bezpečných a účinných vakcín a zabezpečiť, aby k nim občania EÚ mali prístup. Komisia rokovala v mene členských štátov EÚ s farmaceutickými spoločnosťami, pričom už došlo k prvému podpísaniu šiestich dohôd, a prieskumné rozhovory s ďalšími výrobcami vakcín sa uzavreli v roku 2020 alebo sú naplánované na začiatok roka 2021.

S cieľom pomôcť členským štátom pri príprave stratégií očkovania Komisia uverejnila 15. októbra a 2. decembra kľúčové aspekty, ktoré treba zohľadniť v súlade s právomocami stanovenými v zmluvách EÚ. Patrí medzi ne zabezpečenie schopnosti očkovacích pracovísk poskytovať vakcíny proti ochoreniu COVID-19, jednoduchý prístup cieľových skupín obyvateľstva k vakcínam, nasadenie vakcín s rôznymi charakteristikami a rôznymi potrebami skladovania a prepravy a zrozumiteľná komunikácia na posilnenie dôvery verejnosti.

Prvú vakcínu, ktorá 21. decembra získala podmienečné povolenie na uvedenie na trh, vyrobilo konzorcium BioNTech/Pfizer. Jej distribúcia sa začala v priebehu niekoľkých dní, práve včas, aby bola k dispozícii na odštartovanie Európskych dní očkovania, ktoré sa konali 27., 28. a 29. decembra. Povolená bola po kladnom vedeckom odporúčaní založenom na dôkladnom posúdení bezpečnosti, účinnosti a kvality vakcíny, ktoré vykonala Európska agentúra pre lieky, a členské štáty toto rozhodnutie schválili.

Komisia zároveň preukázala solidaritu s globálnymi partnermi, keď k nástroju globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19 (COVAX), globálnej iniciatíve na zabezpečenie spravodlivého prístupu k cenovo dostupným vakcínam proti ochoreniu COVID-19, prispela sumou 500 miliónov EUR z finančných prostriedkov EÚ (100 miliónov EUR vo forme grantov a úver vo výške 400 miliónov EUR zabezpečený zárukou Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj). Tím Európa – Európska komisia a členské štáty EÚ – pridelil do decembra nástroju COVAX viac než 850 miliónov EUR, čím sa EÚ ako celok stala na úvod najväčším donorom tejto iniciatívy. To bude zásadným príspevkom k podpore cieľa nástroja COVAX, ktorým je poskytnúť do konca roka 2021 krajinám s nízkymi a strednými príjmami 1,3 miliardy dávok vakcín.

COVAX je z hľadiska vakcín pilierom v rámci Akcelerátora prístupu k nástrojom proti COVID-19, čiže globálnej spolupráce, ktorej cieľom je urýchliť vývoj a výrobu testov, liečebných prostriedkov a vakcín proti ochoreniu COVID-19 a zabezpečiť k nim spravodlivý prístup. Táto spolupráca spája vlády, vedcov, podniky, občiansku spoločnosť, filantropov a globálne zdravotnícke organizácie, ako sú napríklad Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie, Nadácia pre novú inovačnú diagnostiku, Gavi, Globálny fond, Unitaid, Wellcome, Svetová zdravotnícka organizácia, Svetová banka a Globálny finančný nástroj.

VIDEO: prvé očkovania proti ochoreniu COVID-19 v členských štátoch EÚ..

Spájanie globálnej komunity

Predsedníčka Ursula von der Leyen 4. mája 2020 odštartovala Globálnu reakciu na koronavírus, čiže globálne opatrenia na zaistenie univerzálneho prístupu k cenovo dostupnému očkovaniu proti koronavírusu, liečbe a testovaniu. Ide o odpoveď Komisie na globálnu výzvu na prijatie opatrení, ktorú v súvislosti s pandémiou vyhlásila Svetová zdravotnícka organizácia 24. apríla. Globálna reakcia na koronavírus sa zamerala aj na posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti vo všetkých krajinách a na podporu hospodárskej obnovy v najzraniteľnejších regiónoch a komunitách sveta.

Darcovský samit a koncert Globálny cieľ: Spoločne za našu budúcnosť, ktorý usporiadali Komisia a organizácia Global Citizen 27. júna, bol míľnikom v globálnom úsilí v boji proti koronavírusu a výborným príkladom toho, ako inštitúcie EÚ, v tomto prípade Rada a Komisia, konajú na celosvetovej úrovni spolu s ďalšími partnermi a angažovanými občanmi.

Vďaka týmto dvom darcovským podujatiam bolo do konca júna 2020 pre Globálnu reakciu na koronavírus prisľúbených 15,9 miliardy EUR vrátane 1,4 miliardy EUR, ku ktorým sa zaviazala Európska komisia (1 miliarda EUR v grantoch a 400 miliónov EUR v zárukách na úvery).

Plán obnovy pre Európu

Komisia 27. mája navrhla dosiaľ najväčší balík finančných prostriedkov EÚ, aby podporila obnovu Európy po pandémii, a to navyše k sume 4,2 bilióna EUR, ktorú zmobilizovala EÚ spolu s členskými štátmi. Európska rada na svojom júlovom zasadnutí jednomyseľne odsúhlasila celkové financovanie predstavujúce 1,8 bilióna EUR, a to skombinovaním nástroja NextGenerationEU v sume 750 miliárd EUR a upraveného rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 vo výške 1,074 bilióna EUR. Tento balík pomôže ľuďom, podnikom a regiónom najviac zasiahnutým krízou vybudovať ekologickejší, digitálnejší a odolnejší kontinent.

Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli 10. novembra politickú dohodu o tomto balíku, ktorý zahŕňal posilnenie viacerých kľúčových programov, ako sú Horizont Európa, Erasmus+ a EU4Health, o 15 miliárd EUR.

Na financovanie obnovy a nástroja NextGenerationEU si bude Komisia v mene EÚ požičiavať na kapitálových trhoch. NextGenerationEU si tak nebude vyžadovať okamžité ďalšie vnútroštátne príspevky členských štátov. Získané finančné prostriedky sa budú splácať dlhodobo až do roku 2058. Komisia na uľahčenie splácania získaných trhových finančných prostriedkov navrhne nové zdroje príjmov do rozpočtu EÚ. Prvý nový vlastný zdroj, ktorý sa má zaviesť v roku 2021, sa bude zakladať na nerecyklovanom odpade z plastových obalov a prispeje k plneniu politických cieľov Európskej zelenej dohody (pozri Vytvorenie klimaticky neutrálnej Európy pripravenej na digitálny vek). Komisia v polovici roka 2021 predloží ďalšie návrhy nových vlastných zdrojov vychádzajúce z mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach, z digitálnej dane a zo zrevidovaného systému EÚ na obchodovanie s emisiami.

S cieľom prispieť k zelenej a digitálnej obnove sa finančné prostriedky z dlhodobého rozpočtu a nástroja NextGenerationEU pridelia v súlade s týmito dvomi politickými cieľmi. Najmenej 30 % finančných prostriedkov sa vynaloží na boj proti zmene klímy, čo znamená, že rozpočet na roky 2021 – 2027 a nástroj NextGenerationEU sú doteraz najväčším balíkom ekologických investícií na svete.

Viac ako 50 % finančných prostriedkov pôjde na nové priority. Tieto programy zahŕňajú výskum a inováciu (Horizont Európa), spravodlivú klimatickú a digitálnu transformáciu (Fond na spravodlivú transformáciu a program Digitálna Európa), pripravenosť, obnovu a odolnosť (prostredníctvom Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti), RescEU a nový program EU4Health. Uskutočnia sa nad rámec politiky súdržnosti a poľnohospodárskej politiky, ktoré sa tiež zmodernizovali.

Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti tvorí samotnú podstatu nástroja NextGenerationEU. Európskej únii pomôže, aby zo súčasnej krízy vyšla silnejšia, a to tak, že členským štátom ponúkne v kľúčových prvých rokoch obnovy 672,5 miliardy EUR vo forme úverov a grantov.

Financovanie nástroja Next Generation EU v celkovej výške 750 miliárd eur je rozdelené na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (672,5 miliardy eur vrátane 360 miliárd eur vo forme úverov a 312,5 miliardy eur vo forme grantov), React-EU (47,5 miliardy eur), Fond na spravodlivú transformáciu (10 miliárd eur), rozvoj vidieka (7,5 miliardy eur), Horizont Európa (5 miliárd eur), resc-EU (1,9 miliardy eur) a Invest-EU (5,6 miliardy EUR).

Každý členský štát mal predložiť plán podpory obnovy a odolnosti, v ktorom uvedie svoje vnútroštátne investičné a reformné plány, pričom zohľadní výzvy v oblasti hospodárskej politiky stanovené v nedávnych odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, najmä v odporúčaniach z rokov 2019 a 2020. Tieto plány by členským štátom mali umožniť, aby zvýšili svoj potenciál hospodárskeho rastu, zlepšili vytváranie pracovných miest, ako aj hospodársku a sociálnu odolnosť a spĺňali ciele zelenej a digitálnej transformácie.

V decembri dosiahli vyjednávači predbežnú dohodu, ktorá umožňuje, aby tento nástroj nadobudol účinnosť začiatkom roka 2021. Komisia poskytla členským štátom pri príprave ich plánov podpory obnovy a odolnosti usmernenia a dôrazne ich vyzvala, aby do plánov zahrnuli investície a reformy v siedmich hlavných oblastiach s cieľom pokročiť v zelenej a digitálnej obnove a investovať do ľudského kapitálu.

Ďalším nástrojom v rámci NextGenerationEU je REACT-EU (Pomoc pri obnove v rámci politiky súdržnosti a pri obnove území v Európe). Aj v ňom platia pravidlá mimoriadnej flexibility v rámci Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus a prináša ďalších 47,5 miliardy EUR, ktorými sa z politiky súdržnosti budú do roku 2023 financovať oblasti ako zdravotná starostlivosť a pracovné miesta. Pripraví aj prechod na zelenú a digitálnu Európu a bude slúžiť ako most medzi núdzovými a strednodobými riešeniami. NextGenerationEU poskytne okrem toho navýšenia viacerých iniciatív EÚ vrátane Fondu na spravodlivú transformáciu, programu InvestEU, mechanizmu rescEU v oblasti civilnej ochrany a programu Horizont Európa.

Cestovné obmedzenia a zabezpečenie voľného pohybu v Európe

Členské štáty prijali na spomalenie šírenia ochorenia COVID-19 a ochranu zdravia a dobrých životných podmienok ľudí rôzne opatrenia, z ktorých niektoré mali vplyv na právo občanov na voľný pohyb v rámci EÚ. Tieto opatrenia často obsahovali obmedzenia vstupu do iného členského štátu alebo iné osobitné požiadavky (napríklad absolvovať karanténu) vzťahujúce sa na cezhraničných cestujúcich vrátane cestujúcich z pracovných dôvodov. Európska komisia podnikla kroky na zabezpečenie voľného pohybu občanov, tovaru a služieb pri plnom rešpektovaní opatrení na ochranu zdravia a bezpečnosti.

V reakcii na výzvu Európskej rady z 26. marca Komisia v spolupráci s predsedom Európskej rady predložila európsky plán na zrušenie opatrení na zamedzenie šírenia koronavírusu.

Rada 13. októbra prijala odporúčanie na koordináciu prístupu k obmedzeniu voľného pohybu v reakcii na pandémiu, a to na základe návrhu Komisie zo 4. septembra. Členské štáty sa dohodli na koordinácii svojho úsilia v štyroch kľúčových oblastiach:

• spoločné kritériá pre členské štáty pri rozhodovaní o zavedení cestovných obmedzení,
• spoločná mapa znázorňujúca úrovne rizika v regiónoch v celej EÚ a v Európskom hospodárskom priestore pomocou semaforového systému,
• spoločný prístup k cestujúcim prichádzajúcim z rizikových oblastí (testovanie a samoizolácia),
• poskytovanie jasných a včasných informácií pre verejnosť.

Členské štáty EÚ sa 17. marca rozhodli obmedziť cesty do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné, na základe odporúčania Komisie chrániť zdravie ľudí v EÚ a zabrániť ďalšiemu šíreniu vírusu z EÚ do iných krajín a naopak. Tieto pravidlá sa v závislosti od vývoja epidemiologickej situácie niekoľkokrát predlžovali. Zoznam krajín mimo EÚ vychádzal z transparentného súboru kritérií a pravidelne sa prehodnocoval, pričom posledná zmena sa uskutočnila 17. decembra.

Na základe návrhu Komisie prijala Rada 30. júna odporúčanie o postupnom rušení dočasných obmedzení. Patril tam aj zoznam tretích krajín, v prípade ktorých platí, že osoby s pobytom v nich mali z takýchto obmedzení výnimku, ako aj zoznam kategórií cestujúcich s nevyhnutnou funkciou alebo potrebou, ktorí mohli vstúpiť do EÚ bez ohľadu na to, odkiaľ pochádzajú. Komisia 28. októbra uverejnila usmernenie, aby členským štátom pomohla zabezpečiť konzistentné vykonávanie odporúčania Rady. Pre členské štáty vydala aj usmernenie k obnoveniu udeľovania víz v zahraničí, aby sa skoordinovalo s postupným rušením cestovných obmedzení.

Tieto opatrenia pomáhajú obmedzovať šírenie koronavírusu, toto šírenie lepšie sledovať a zefektívniť spoločnú reakciu EÚ. Táto zdravotná kríza zdôraznila potrebu väčšej koordinácie v otázkach zdravia v úsilí o vytvorenie európskej zdravotnej únie (viac informácií v kapitole Ochrana ľudí a slobôd).

Komisia vzhľadom na rýchly nárast prípadov ochorenia COVID-19 v niektorých oblastiach Spojeného kráľovstva na konci roka 2020, z ktorých veľká časť patrila k novej mutácii vírusu, prijala 22. decembra odporúčanie o koordinovanom prístupe k opatreniam v oblasti cestovania a dopravy na obmedzenie ďalšieho šírenia tejto novej mutácie.

Pomoc uviaznutým občanom EÚ pri návrate do vlasti

Mnohí občania EÚ uviazli ďaleko od svojich domovov, keď im zrušili lety a začali sa zatvárať hranice. Vďaka EÚ a členským štátom sa domov vrátilo viac než 600 000 ľudí. Pomocou mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany sa zabezpečilo a spolufinancovalo 408 repatriačných letov, vďaka ktorým sa mohlo vrátiť domov viac než 100 300 ľudí, z toho 90 000 občanov EÚ, ktorí uviazli v zahraničí.

Členské štáty prejavili solidaritu a zorganizovali prepravu, vďaka ktorej sa domov dostali nielen ich vlastní občania, ale aj štátni príslušníci iných členských krajín. Každý tretí repatriovaný cestujúci bol občanom EÚ so štátnou príslušnosťou inej krajiny, než bola krajina, ktorá let organizovala. Napríklad Francúzsko repatriovalo občanov 26 členských štátov EÚ. Začiatkom februára sa letom z čínskeho Wu-chanu prepravilo 64 francúzskych občanov a 135 občanov iných členských štátov.

Zabezpečenie voľného pohybu tovaru a pomoc cezhraničným pracovníkom

Pandémia spôsobila v Európe vážne narušenie cestovania a dopravy. Rôzne reštriktívne zdravotné opatrenia, ktoré členské štáty zaviedli v marci a apríli, viedli k zatváraniu hraníc alebo prísnym kontrolám a tisíce nákladných vozidiel uviazli v dlhých kolónach. Komisia na zachovanie pohybu tovaru cez vnútorné hranice EÚ, zachovanie základných dodávateľských reťazcov a ochranu pracovníkov v doprave urýchlene spolu s členskými štátmi zabezpečila, aby sa v celej transeurópskej dopravnej sieti vyznačil na hraničných priechodoch „zelený jazdný pruh“ a nákladným vozidlám tak prekročenie hranice netrvalo viac než 15 minút. Programy Copernicus a Galileo zamerané na pozorovanie Zeme a navigáciu pomohli identifikovať úzke miesta a udržať dopravu v pohybe. V októbri Komisia rozšírila koncepciu „zeleného jazdného pruhu“ na multimodálnu dopravu vrátane železničnej, vodnej a leteckej nákladnej dopravy a zdôraznila potrebu zabezpečiť základnú konektivitu pre cestujúcich.

Od začiatku pandémie Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť koordinovaný prístup k otázkam súvisiacim s hranicami a postupný návrat k voľnému pohybu. EÚ prijala na pomoc zamestnávateľom a pracovníkom usmernenia týkajúce sa návratu do práce v bezpečnom a zdravom prostredí, ako aj usmernenia na zlepšenie ochrany sezónnych pracovníkov. Aktualizovala aj právne predpisy EÚ s cieľom zohľadniť nové riziká na pracovisku a poskytnúť dodatočnú ochranu všetkým pracovníkom, najmä tým, ktorí sú v priamom kontakte s koronavírusom. Vydané boli ďalšie praktické rady, aby pracovníci v kritických povolaniach mohli prekračovať hranice EÚ s cieľom dostať sa na pracovisko a pomáhať ľuďom v EÚ, aby zostali zdraví, v bezpečí a mali na stole dostatok potravín.

V marci Komisia vydala usmernenia pre opatrenia v oblasti riadenia hraníc na ochranu zdravia a zabezpečenie dostupnosti tovaru a základných služieb vrátane liekov a zdravotníckeho vybavenia pre zdravotnícky personál v prvej línii. V máji nasledovali usmernenia a odporúčania s cieľom pomôcť členským štátom postupne rušiť dočasné hraničné kontroly a cestovné obmedzenia, pričom sa zaviedli všetky potrebné bezpečnostné opatrenia.

Význam cestovného ruchu v EÚ. Z každého jedného eura vytvoreného cestovným ruchom sa získa 0,56 eura pridanej hodnoty. Cestovným ruchom sa živí 2,4 milióna podnikov, z ktorých viac ako 90% tvoria malé a stredné podniky. EÚ je svetovým lídrom v cestovnom ruchu, podiel zahraničných návštevníkov predstavuje 40%. 85% Európanov trávi letnú dovolenku v EÚ.

Na komplexné informovanie ľudí o rýchlo sa meniacej situácii spustila Komisia v júni webovú stránku Re-open EU s jasnými a spoľahlivými informáciami poskytovanými v reálnom čase o možnostiach cestovania a súvisiacich zdravotných a bezpečnostných obmedzeniach vo všetkých členských štátoch EÚ. Len počas leta stránku využilo takmer 8 miliónov ľudí. Vzhľadom na svoj úspech sa v októbri stránka Re-open EU stala jednotným kontaktným miestom pre informácie o pandemickej situácii, opatreniach v oblasti verejného zdravia, cestovných obmedzeniach a službách v cestovnom ruchu. Od 14. decembra je Re-open EU k dispozícii ako bezplatná mobilná aplikácia pre Android a iOS.

Digitálne riešenia na pomoc v boji proti pandémii

Digitálne riešenia zohrávali pri riešení mnohých výziev, ktoré sa objavili s rýchlym nástupom pandémie koronavírusu, kľúčovú úlohu. Aplikácie na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah ako doplnok k manuálnemu sledovaniu kontaktov môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prerušení reťazca prenosu vírusu, čím môžu prispieť k záchrane životov.

EÚ pomohla zabezpečiť koordinovaný prístup členských štátov, ktoré zaviedli aplikácie na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah, v súlade s pravidlami ochrany údajov a súkromia. Z rozpočtu EÚ sa financoval vývoj a zavádzanie európskeho riešenia interoperability trasovacích aplikácií založených na decentralizovanej architektúre, pričom toto riešenie sa týka takmer všetkých národných aplikácií vyvinutých v EÚ. Vďaka tomu mobilné aplikácie na sledovanie kontaktov a zasielanie výstrah dosiahli svoj plný potenciál, a to aj v prípade cezhraničného pohybu ľudí.

Členské štáty s podporou Komisie podnikli potrebné kroky, aby ich národné aplikácie boli interoperabilné, pričom v októbri Komisia spustila službu na prepojenie aplikácií – európsku bránu. Prepojených je čoraz viac národných aplikácií a ďalšie sa pridávajú, hneď ako sú na to pripravené.

V apríli bol spustený Európsky portál údajov o COVID-19 na zhromažďovanie a zdieľanie výskumných údajov a rýchlo sa podarilo zhromaždiť ich pôsobivé množstvo vrátane viac ako 25 000 vírusových sekvencií a vyše 100 000 vedeckých publikácií. Portál dostal vyše 2,9 milióna žiadostí o údaje od viac než 92 000 unikátnych používateľov z vyše 170 krajín.

V nemocniciach pomáhala umelá inteligencia a roboty. Nástroj umelej inteligencie financovaný Komisiou sa už zaviedol v celej EÚ a pomáha lekárom diagnostikovať COVID-19 pomocou CT snímok. V nemocniciach zasa boli nasadené roboty na dezinfekciu ultrafialovým žiarením, vďaka čomu sa priestory rýchlo vyčistia, obmedzí sa šírenie koronavírusu a zamestnanci nie sú takí zaťažení a vystavení riziku infekcie.

Významnou mierou prispel aj Vesmírny program EÚ, najmä prostredníctvom svojej zložky Copernicus určenej na pozorovanie Zeme, a jeho satelitný navigačný systém. Satelity EÚ od začiatku krízy monitorovali dopravné zápchy na hraničných priechodoch medzi členskými štátmi a mapovali zdravotnícke zariadenia, nemocnice a inú kritickú infraštruktúru. Údaje získané zo satelitov v kombinácii s umelou inteligenciou poskytli verejným orgánom na únijnej aj vnútroštátnej úrovni modely na lepšie pochopenie a účinnejšie riešenie núdzovej situácie.

Komisia 5. júna spustila v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou nástroj nazvaný Rýchla reakcia na koronavírus – pozorovanie Zeme. S využitím satelitných údajov meria, aký vplyv majú obmedzenia pohybu, a pomocou ekonomických a environmentálnych údajov monitoruje stav obnovy po zrušení týchto obmedzení.

Boj proti dezinformáciám o ochorení COVID-19

Ukázalo sa, že súčasná atmosféra je živnou pôdou pre konšpiračné teórie, ktoré spochybňujú vedu a fakty o pôvode, šírení a liečbe ochorenia COVID-19. Pandémia vyvolala aj nárast nenávistných prejavov na internete, rasistických a antisemitských útokov, zvýšil sa i počet nečestných obchodníkov predávajúcich na internete falzifikáty s tvrdením, že dokážu pred vírusom chrániť alebo ho vyliečiť.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť túto otázku riešili v úzkej spolupráci s inými inštitúciami EÚ a členskými štátmi, ako aj s medzinárodnými partnermi z G7 a NATO. Komisia a Josep Borrell, vysoký predstaviteľ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredseda Komisie, predstavili 10. júna sériu opatrení proti dezinformáciám súvisiacim s ochorením COVID-19. Medzi opatrenia patrí posilnenie komunikácie a verejnej diplomacie v bezprostrednom susedstve EÚ a na celom svete, ako aj podpora nezávislých médií a novinárov. Komisia vyzvala všetkých aktérov vrátane online trhov a sociálnych médií, aby sa do boja proti dezinformáciám súvisiacim s koronavírusom zapojili. Do konca roka boli uverejnené štyri súbory správ o prijatých opatreniach.

Platformy reagovali odstránením alebo zablokovaním miliónov zavádzajúcich reklám a ponúk výrobkov. Na webovej stránke EUvsDisinfo bolo v roku 2020 nahlásených, uverejnených a aktualizovaných viac ako 700 dezinformačných správ o koronavíruse.

EÚ tieto opatrenia využíva vo svojej ďalšej aktivite proti dezinformáciám, a to najmä prostredníctvom akčného plánu pre európsku demokraciu a aktu o digitálnych službách. Komisia využíva všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, a financuje výskum na pomoc v boji proti nesprávnym a klamlivým informáciám o ochorení COVID-19.

Podpora výskumu v oblasti diagnostiky, liečby a vakcín

Komisia zmobilizovala aj 400 miliónov EUR z finančného nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020. Z tejto sumy bolo 178,5 milióna EUR vyčlenených na urýchlenie vývoja vakcín (vrátane vakcín spoločností BioNTech a CureVac), ako aj na ďalšie opatrenia, lieky, zdravotnícke a diagnostické pomôcky alebo nové kritické výskumné a inovačné infraštruktúry vrátane výrobných zariadení. Z finančného nástroja pre infekčné choroby sa pridelia ďalšie finančné prostriedky vo výške 221,6 milióna EUR.

Reakcia EÚ na celosvetovej úrovni

EÚ zmobilizovala na boj proti ochoreniu COVID-19 v celosvetovom meradle 38,5 miliardy EUR. Únia sa vo svojej reakcii riadila koncepciou Tímu Európa, v ktorom sa kombinujú zdroje EÚ, jej členských štátov a finančných inštitúcií, najmä Európskej investičnej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj, s cieľom podporiť každú partnerskú krajinu a zvýšiť tak ich reálny vplyv priamo na mieste. Tieto finančné prostriedky sa použili v reakciách na núdzové situácie a na riešenie naliehavých humanitárnych potrieb, na posilnenie systémov v oblasti zdravia, vody, sanitácie a výživy a na zmiernenie celosvetových ekonomických a sociálnych dôsledkov pandémie koronavírusu. EÚ a jej členské štáty sú spoločne naďalej jedným z najväčších finančných prispievateľov do Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá je v boji proti pandémii a jej dôsledkom popredným partnerom.

Finančné prostriedky Komisie v hodnote jednej miliardy eur boli v roku 2020 rozdelené medzi rôzne výskumné a inovačné projekty na boj proti Covid-19, ktoré zahŕňali 400,1 milióna eur na finančné nástroje; 235,8 milióna eur na výzvy na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont 2020; 165,6 milióna eur na nástroj Akcelerátor Európskej rady pre inováciu; 100 miliónov eur na Koalíciu pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie; 72 miliónov eur na iniciatívu za inovačnú medicínu; 25,3 milióna eur na partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania; 15 miliónov eur pre Európsky portál údajov o Covid-19; 6 miliónov eur pre Európsky inovačný a technologický inštitút a 3,5 milióna eur pre informačné a telekomunikačné technológie v zdravotníctve. Hodnoty sú zaokrúhlené.

Pandémia postavila humanitárne komunity pred kritické logistické výzvy. Výpadok komerčných letov spôsobil meškanie pri poskytovaní životne dôležitej pomoci, pričom v mnohých oblastiach sa potreby exponenciálne zvýšili. EÚ v reakcii na tento fakt v máji zriadila humanitárny letecký most EÚ, prechodnú iniciatívu na pomoc pri poskytovaní humanitárnej pomoci a základných zdravotníckych potrieb. Lety v rámci tohto leteckého mosta slúžili na prepravu základného zdravotníckeho vybavenia, humanitárnej pomoci a pracovníkov, ako aj na pomoc pri repatriáciách, ktoré organizovali členské štáty EÚ. Všetky lety financovala EÚ a vykonávali sa v koordinácii s členskými štátmi, humanitárnymi organizáciami a prijímajúcimi štátmi. Do konca roka sa v rámci 67 leteckých mostov prepravilo do kritických oblastí v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike 1 150 ton zdravotníckeho vybavenia a potrieb a takmer 1 700 zdravotníckych a humanitárnych pracovníkov.

S cieľom zabezpečiť, aby netrpeli najmä najzraniteľnejšie osoby, vydala Komisia v máji prvé usmernenie o tom, ako by sa humanitárna pomoc súvisiaca s koronavírusom dala zasielať do krajín a oblastí, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ, aby sa pomohlo ľuďom v núdzi, bez ohľadu na to, kde žijú. Komisia takisto pomohla počas krízy udržať obchod s liekmi a osobnými ochrannými prostriedkami s krajinami mimo EÚ a v rámci Svetovej obchodnej organizácie navrhla mnohostrannú obchodnú dohodu o zdravotníckom tovare.

Pandémia bezprostredne ovplyvnila spôsob, akým členské štáty vykonávali pravidlá EÚ v oblasti azylu a návratu, a mala rušivý vplyv na presídľovanie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu. Komisia vydala usmernenie, aby sa zaistila kontinuita takýchto postupov a zároveň zabezpečila ochrana zdravia a základných ľudských práv.

Podporné opatrenia EÚ predstavovali osobitnú pomoc aj pre 79,5 milióna násilne vysídlených ľudí na celom svete, z ktorých mnohí sa ocitli v zajatí vojny a pandémie.

Klimatická kríza je aj naďalej rozhodujúcou výzvou súčasnosti. Ak sa jej ponechá voľný priebeh, hrozí, že bude mať ešte väčšie dôsledky pre naše životné prostredie, zdravie a živobytie ako pandémia koronavírusu. Obdobie 2010 – 2019 bolo rekordne najteplejším desaťročím. Ničivé účinky zmeny klímy v Európe a vo svete podčiarkujú naliehavú potrebu urýchliť zelenú transformáciu. Rozhodujúci význam budú mať digitálne technológie, ktoré boli nenahraditeľné počas pandémie. Európska zelená dohoda a digitalizácia spoločne podporia zamestnanosť a rast v Európe, zlepšia naše životné prostredie a zvýšia odolnosť našich spoločností.

Európska zelená dohoda

EÚ už začala pracovať na tom, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Tento cieľ, ktorý tvorí základ Európskej zelenej dohody, dosiahneme najmä znížením emisií skleníkových plynov, investíciami do ekologických technológií a ochranou prírodného prostredia.

Politiky a opatrenia Európskej zelenej dohody: klimatický pakt a klimatický právny predpis; investície do inteligentnejšej a udržateľnejšej dopravy; snaha o ekologickejší priemysel; odstraňovanie znečistenia; zabezpečenie spravodlivej transformácie pre všetkých; financovanie zelených projektov; zabezpečenie energetickej efektívnosti obydlí; svetové prvenstvo v kontexte zelenej zmeny; z farmy na stôl; ochrana prírody; podpora čistej energie.

Ambicióznejšie klimatické ciele pre Európu a svet

V decembri lídri EÚ schválili ambicióznejší cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Komisia navrhla tento cieľ v septembri ako nevyhnutný krok, ktorý má dostať EÚ na vyváženú cestu ku klimatickej neutralite do roku 2050. V nadchádzajúcom desaťročí bude EÚ naďalej stavať na dobrých výsledkoch v oblasti klímy a súbežnom hospodárskom raste: do roku 2019 klesli emisie EÚ o 24 % v porovnaní s rokom 1990, zatiaľ čo v tom istom období hospodárstvo narástlo o viac ako 60 %.

V rokoch 1990 až 2019 sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili o 24%. Predchádzajúcim cieľom na rok 2030 bolo znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40% v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Novým cieľom je znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55% v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Dlhodobou stratégiou EÚ je dosiahnuť nulovú bilanciu emisií do roku 2050.

Nasledujúc príklad EÚ vlády na celom svete urobili niekoľko dôležitých vyhlásení na posilnenie boja proti zmene klímy. Nový cieľ EÚ globálnym lídrom predstavila predsedníčka von der Leyen spolu s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom a ďalšími európskymi lídrami na samite o úrovni ambícií v oblasti klímy. Toto podujatie sa konalo pri príležitosti 5. výročia Parížskej dohody a odpočítavania času do konania konferencie OSN o zmene klímy v roku 2021 (COP26) v Glasgowe.

Opatrenia EÚ na vykonávanie Parížskej dohody

V Parížskej dohode, ktorú v roku 2015 prijalo 195 krajín, sa stanovuje celosvetový rámec na zabránenie nebezpečnej zmene klímy. Všetky zmluvné strany Parížskej dohody si určili vlastné postupy na dosiahnutie spoločných cieľov. EÚ a jej členské štáty predložili 18. decembra aktualizovaný spoločný vnútroštátne stanovený príspevok, teda svoj akčný plán na obmedzenie emisií skleníkových plynov. EÚ už aj tak mala jeden z najambicióznejších cieľov – zaviazala sa znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 1990. Ambiciózny nový cieľ zníženia emisií o 55 % svedčí o odhodlaní EÚ byť svetovým lídrom v oblasti klímy.

EÚ a jej členské štáty sú spoločne najväčším svetovým poskytovateľom verejných prostriedkov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, pričom v roku 2019 na tieto opatrenia prispeli sumou 21,9 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 7,4 % oproti roku 2018. Od roku 2013 EÚ neustále zvyšovala svoj každoročný príspevok na medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy, aby podporila rozvojové krajiny pri znižovaní ich emisií skleníkových plynov a pri zvládaní dôsledkov zmeny klímy.

Zelená obnova

Nový ambiciózny cieľ v oblasti klímy do roku 2030 pomôže upriamiť pozornosť na oživenie hospodárstva EÚ po pandémii a bude si vyžadovať značné zelené investície, aby sa zabezpečila udržateľnosť obnovy. Výdavky EÚ by mali byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody a so zásadou „nespôsobovať škodu“ zakotvenou v zelenej dohode, podľa ktorej by sa financie nemali investovať v rozpore s cieľmi EÚ v oblasti klímy.

Na zdôraznenie záväzku EÚ by sa aspoň 30 % z objemu 1,8 bilióna EUR dohodnutého v rámci dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU malo vynaložiť na politiky a programy súvisiace s klímou. Financovanie musí byť v súlade s cieľmi Parížskej dohody. Ide o doteraz najväčší zelený investičný balík na svete. Aby sa to stalo realitou, členské štáty budú musieť vo svojich plánoch podpory obnovy a odolnosti vyčleniť aspoň 37 % zelených investícií, čo im umožní prístup k veľkej časti finančných prostriedkov v rámci nástroja NextGenerationEU (pozri aj Spoločnú reakciu na COVID-19).

Komisia má v úmysle získať 30 % finančných prostriedkov v rámci Nástroja obnovy prostredníctvom vydávania zelených dlhopisov, ktoré sú čoraz obľúbenejšie, keďže investori hľadajú spôsoby, ako pomôcť financovať prechod na environmentálne udržateľné hospodárstvo. Ako také budú rozhodujúcim aspektom dosiahnutia cieľov európskej zelenej dohody. Zelené dlhopisy budú zohrávať ešte väčšiu úlohu v uvoľnení potenciálu súkromného sektora pri riešení zmeny klímy a podpore udržateľného oživenia hospodárstva po pandémii.

Každý musí prispieť svojím dielom v boji proti zmene klímy. Európsky klimatický pakt, ktorý bol spustený v decembri, má prispieť k zmene správania každého jednotlivca aj tej najväčšej nadnárodnej spoločnosti. Každému občanovi, ktorý bojuje proti zmene klímy, a najmä mladým ľuďom, umožňuje zúčastniť sa na tvorbe nových opatrení v oblasti klímy, zdieľať informácie a podporovať existujúce a nové činnosti a riešenia.

VIDEO vysvetľujúce potrebu riešiť hrozbu zmeny klímy.

Výskum a inovácie prispievajúce k plneniu európskej zelenej dohody

Inovačný fond: uvádzanie nízkouhlíkových technológií na trh; zachytávanie, využívanie a ukladanie oxidu uhličitého; uskladňovanie energie; energeticky náročné odvetvia; energia z obnoviteľných zdrojov.

Inovačný fond je jedným z najväčších programov financovania na svete, ktorý slúži na demonštráciu inovačných nízkouhlíkových technológií. Nejde o výskumný program. Jeho cieľom je skôr priniesť na trh vysoko inovačné technológie. Príjmy fondu pochádzajú z aukcií 450 miliónov kvót vydaných v rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami od roku 2020 do roku 2030. V závislosti od ceny uhlíka môže hodnota fondu dosiahnuť približne 10 miliárd EUR. V prvej výzve na predkladanie návrhov na projekty veľkého rozsahu v rámci inovačného fondu bola k dispozícii v roku 2020 viac ako 1 miliarda EUR na projekty v oblasti čistých technológií. Ďalšia výzva v objeme 100 miliónov EUR na projekty malého rozsahu bola otvorená 1. decembra pre prelomové technológie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, energeticky náročných priemyselných odvetví, uskladňovania energie a zachytávania, využívania a ukladania oxidu uhličitého.

V poslednej a najväčšej výzve v rámci programu Horizont 2020 sa investuje 1 miliarda EUR do projektov, ktoré pomôžu plniť Európsku zelenú dohodu, prinesú väčšiu ochranu európskej biodiverzity a biotopov a urýchlia udržateľnú obnovu.

Financovanie udržateľnej transformácie

Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 si vyžaduje rozsiahle verejné investície a zvýšené úsilie o nasmerovanie súkromného kapitálu na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia. Presmerovanie súkromného kapitálu do udržateľnejších investícií si vyžaduje komplexne premyslieť to, ako náš finančný systém funguje. Je to nevyhnutné, ak má EÚ dosiahnuť udržateľnejší hospodársky rast, zabezpečiť stabilitu finančného systému a posilniť väčšiu transparentnosť a dlhodobý výhľad v hospodárstve. Takéto myslenie je aj ústredným motívom projektu únie kapitálových trhov.

V januári Komisia oznámila investičný plán Európskej zelenej dohody, ktorý zmobilizuje verejné investície a pomôže uvoľniť súkromné finančné prostriedky prostredníctvom finančnej podpory EÚ, výsledkom čoho bude prinajmenšom 1 bilión EUR udržateľných investícií počas 10 rokov.

Plán má tri rozmery. Po prvé, pokiaľ ide o financovanie, z rozpočtu EÚ sa na opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia vyčlení väčší podiel výdavkov než kedykoľvek predtým, čo priláka financovanie zo súkromných zdrojov, pričom kľúčovú úlohu bude zohrávať Európska investičná banka. Okrem financovania plán poskytne stimuly na uvoľnenie a presmerovanie verejných a súkromných investícií.

Po druhé, pokiaľ ide o „umožňujúce faktory“, EÚ poskytne investorom nástroje, pričom základom finančného systému sa stanú udržateľné financie. Zároveň uľahčí udržateľné investície subjektov verejného sektora tým, že podporí zelené rozpočtovanie a obstarávanie a navrhne spôsoby, ako zjednodušiť postupy schvaľovania štátnej pomoci pre regióny dotknuté procesom spravodlivej transformácie. Po tretie, Komisia poskytne subjektom verejného sektora a predkladateľom projektov praktickú podporu pri plánovaní, navrhovaní a realizácii udržateľných projektov.

Zatiaľ čo všetky regióny budú potrebovať finančné prostriedky, o čo sa postará investičný plán európskej zelenej dohody, Mechanizmus spravodlivej transformácie poskytne cielenú podporu na mobilizáciu investícií vo výške aspoň 100 miliárd EUR v období 2021 – 2027 na pomoc tým regiónom, odvetviam a pracovníkom, ktorí budú čeliť najväčším výzvam pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo. Európska komisia podporuje členské štáty pri príprave plánov spravodlivej transformácie územia, ktoré musia byť vypracované, aby získali prístup k príslušným finančným prostriedkom.

Vďaka novej legislatíve (nariadenie o taxonómii) sa pracuje na vytvorení prvého systému klasifikácie udržateľných hospodárskych činností na svete. Ide o prelomovú zmenu, pretože to znamená, že investori a priemysel budú mať teraz k dispozícii spoločnú definíciu pojmu „ekologické“, čo bude skutočným impulzom pre investície do ekologických a udržateľných projektov.

Energia pre klimaticky neutrálne hospodárstvo

Na dosiahnutie svojich klimatických cieľov do roku 2050 Európa potrebuje transformovať svoj energetický systém, ktorý dnes produkuje 75 % emisií skleníkových plynov v EÚ. Počas minulého roka Komisia spustila niekoľko iniciatív na dekarbonizáciu odvetvia energetiky.

Komisia uznala, že energetický systém EÚ je príliš nepružný a nehospodárny, a v júli uverejnila stratégiu integrácie energetického systému. Zameriava sa na tri hlavné piliere: rozsiahla elektrifikácia, väčšia obehovosť a vývoj ekologických plynov a palív (ako vodík).

Tieto kroky zvýšia flexibilitu systému, umožnia dekarbonizáciu náročných odvetví a pomôžu integrovať čoraz väčšie množstvo energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa dostanú do siete v nasledujúcich rokoch. Takto prepojený a flexibilný systém bude efektívnejší a zníži náklady pre celú spoločnosť. Napríklad elektrická energia na pohon automobilov v Európe by mohla pochádzať zo solárnych panelov na domoch.

Komisia zároveň spustila stratégiu na stimuláciu rozvoja obnoviteľného vodíka, ktorý bude zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľa klimatickej neutrality do roku 2050, a to najmä v hospodárskych odvetviach, kde je elektrifikácia náročnejšia, ako je ťažký priemysel a niektoré oblasti dopravy.

Komisia takisto spustila Európsku alianciu pre čistý vodík, aby nasmerovala investície do výroby čistého vodíka a spojila priemysel, verejné orgány, občiansku spoločnosť a ďalšie zainteresované strany.

Zvýšenie udržateľnosti našich budov

Energia z obnoviteľných zdrojov

Komisia vo svojich hodnoteniach energetických a klimatických plánov členských štátov uverejnených v októbri zdôraznila potrebu ambicióznejších opatrení na splnenie cieľov EÚ. Dekarbonizácia energetiky využívaním energie z obnoviteľných zdrojov je jedným z kľúčových prvkov Európskej zelenej dohody.

Príklady projektov a výrobných lokalít (v smere hodinových ručičiek) ukotvený veterný park na mori, Kårehamn Offshore Windfarm, 48 megawattov; výroba rias pre biopalivá, Macro Fuels, pripravenosť na trh plánovaná na rok 2030; výrobné lokality, meniče elektrickej energie, náboje a hriadele; energia z vĺn, ISWEC, 50 kilowattov; plávajúci veterný park na mori, Wind Float Atlantic, 25 megawattov; prílivová elektráreň, Hydroquest Ocean, 1000 kilowattov; plávajúci solárny fotovoltický park na mori, Oceans of Energy, 17 kilowattov (očakáva sa 50 kilowattov do konca roka 2020); ukotvený veterný park na mori, Horns Rev 3, 406,7 megawattu.

Modrá energia patrí medzi technológie s najväčším potenciálom rozšírenia vzhľadom na množstvo a rozmanitosť morských oblastí v EÚ a neustále klesajúce náklady na nové zariadenia. Stratégia EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov na mori uverejnená v novembri posudzuje potenciál tohto odvetvia a navrhuje spôsoby, ako podporiť jeho dlhodobý rozvoj. Cieľom stratégie je dosiahnuť do roku 2050 objem 300 gigawattov veternej energie na mori a 40 gigawattov energie oceánov, ako je energia z vĺn a prílivu. Rozvoj výdatnej, prírodnej a čistej energie na mori ukáže, že je možné posilniť modré hospodárstvo a zároveň chrániť morskú prírodu.

Za posledných desať rokov EÚ zlepšila cezhraničnú energetickú infraštruktúru vďaka transeurópskym energetickým sieťam. Deväťdesiatpäť projektov energetickej infraštruktúry (známych ako projekty spoločného záujmu) získalo finančné prostriedky vo výške 4,7 miliardy EUR z Nástroja na prepájanie Európy. Návrh Komisie z decembra 2020 zosúlaďuje jej pravidlá týkajúce sa energetickej siete s cieľmi Európskej zelenej dohody. Návrh nového nariadenia podporí začlenenie obnoviteľných zdrojov energie a nových technológií čistej energie do energetického systému, a tak pomôže EÚ dosiahnuť cieľ zníženia emisií.

EÚ oznámila investície vo výške takmer 1 miliardy EUR v rámci Nástroja na prepájanie Európy do 10 projektov v oblasti energetickej infraštruktúry. Veľká časť finančných prostriedkov sa použije na vybudovanie prepojovacieho vedenia pod názvom Harmony Link, ktorý prepojí Litvu a Poľsko cez Baltské more, čím sa zníži nadmerná závislosť regiónu od jediného zdroja dovozu energie tým, že sa spojí so zvyškom Európskej únie.

Udržateľná výroba a spotreba

Nový akčný plán pre obehové hospodárstvo

Európska zelená dohoda sa netýka len znižovania emisií, ale aj modernizácie nášho hospodárstva, spoločnosti a priemyslu a budovania silnejšieho a udržateľnejšieho sveta. V marci Komisia v rámci balíka európskej priemyselnej stratégie uverejnila nový akčný plán pre obehové hospodárstvo, aby pripravila hospodárstvo EÚ na ekologickú budúcnosť; posilnila jeho konkurencieschopnosť a zároveň chránila životné prostredie a poskytla spotrebiteľom nové práva. Akčný plán sa týka celého životného cyklu výrobkov, od návrhu a výroby až po spotrebu, opravu, opätovné použitie, recykláciu a opätovné začlenenie zdrojov do hospodárstva.

Potraviny a obaly: negatívny aspekt – v roku 2017 dosiahol odpad z obalov v Európe rekordných 174 kilogramov na obyvateľa; pozitívny aspekt – zavedie sa nová legislatívna iniciatíva na nahradenie jednorazových obalov. Plasty: negatívny aspekt – očakáva sa, že spotreba plastov sa v nasledujúcich 20 rokoch zdvojnásobí; pozitívny aspekt – jednorazové výrobky sa postupne prestanú používať a nahradia sa trvanlivými výrobkami určenými na viacnásobné použitie. Textílie: negatívny aspekt – na celom svete sa každú sekundu posiela na spálenie alebo na skládku plne naložený kamión s textilnými výrobkami; pozitívny aspekt – podpora nových obchodných modelov posilní triedenie, opätovné používanie a recykláciu textilných výrobkov a umožní spotrebiteľom, aby si vyberali udržateľné textílie. Odpad: negatívny aspekt – každá osoba produkuje priemerne takmer pol tony komunálneho odpadu ročne; pozitívny aspekt – zavedú sa opatrenia na predchádzanie vzniku odpadu a jeho zníženie.

Až o 80 % vplyvu výrobku na životné prostredie sa rozhoduje už vo fáze návrhu. Výrobky predávané v EÚ by preto mali byť navrhnuté tak, aby vydržali dlhšie, aby sa dali ľahšie znovu použiť, opraviť a recyklovať a aby obsahovali čo najviac recyklovaných materiálov. Akčný plán sa zameriava na oblasti, v ktorých existuje najväčší potenciál obehovosti, ako sú elektronika, batérie a vozidlá, obaly, plasty, textil, stavebníctvo a potraviny. V rámci prvej iniciatívy spomedzi opatrení Komisia v decembri navrhla povinné požiadavky, aby všetky batérie počas celého svojho životného cyklu boli udržateľnejšie a bezpečnejšie. Cieľom akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo je tiež zabezpečiť, aby spotrebitelia mali informácie o opraviteľnosti a trvanlivosti výrobkov, ako aj právo na opravu.

Prečo potrebujeme udržateľné batérie? Svetový dopyt po batériách do roku 2030 vzrastie štrnásťnásobne (oproti dopytu v roku 2018), najmä v dôsledku elektrickej dopravy. Podiel EÚ na svetovom dopyte by mohol do roku 2030 predstavovať 17%, čo je druhý najvyšší podiel. EÚ sa stane druhým najväčším svetovým trhom s batériami, a to aj z hľadiska ich výroby.

V roku 2020 sa tiež začala činnosť Európskeho fondu pre obehové biohospodárstvo, ktorý vyzbieral 175 miliónov EUR na posilnenie udržateľných inovácií na podporu európskej zelenej dohody. Tento prvý investičný fond zameraný výlučne na obehové biohospodárstvo v EÚ je iniciatívou Komisie a Európskej investičnej banky, na ktorú Komisia prispieva sumou 100 miliónov EUR z programu Horizont 2020.

Zabezpečenie prístupu ku kritickým surovinám

Pre úspešnú ekologickú a digitálnu transformáciu je nevyhnutný spoľahlivý prístup k surovinám. V dôsledku toho výrazne stúpne dopyt po mnohých druhoch surovín v EÚ. Napríklad dopyt po lítiu, ktorý je kľúčovou surovinou v batériách pre elektrické vozidlá a v telefónoch, by mohol do roku 2050 stúpnuť šesťdesiatnásobne, a dopyt po magnetoch vyrobených zo vzácnych zemín a používaných v elektronických vozidlách, digitálnych technológiách a veterných generátoroch desaťnásobne. Vytvorením akčného plánu pre kritické suroviny a Európskej aliancie pre suroviny sa Komisia usiluje znížiť závislosť od krajín mimo EÚ, diverzifikovať zdroje dodávok a zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov a zároveň podporovať zodpovedné získavanie zdrojov na celom svete.

Udržateľné potraviny a poľnohospodárstvo

Cieľom stratégie „z farmy na stôl“ navrhnutej v máji je zvýšiť udržateľnosť a odolnosť potravinových systémov EÚ do roku 2030 a zabezpečiť, aby poľnohospodárstvo, rybárstvo a akvakultúra primerane prispievali k plneniu cieľov EÚ v oblasti klímy. Má odmeňovať tých poľnohospodárov, rybárov a iné subjekty v potravinovom reťazci, ktorí už prešli na udržateľné postupy. Jej cieľom je aj umožniť túto transformáciu pre ostatných a vytvoriť ďalšie príležitosti pre ich podniky.

Prechod na zdravší a udržateľnejší potravinový systém EÚ, základný kameň Európskej zelenej dohody. Súčasťou stratégie „z farmy na stôl“ budú tieto opatrenia: zabezpečiť Európanom zdravé cenovo dostupné a udržateľné potraviny; riešiť zmenu klímy; chrániť životné prostredie a zachovať biodiverzitu; zabezpečiť spravodlivú hospodársku návratnosť v dodávateľskom reťazci a zvýšiť podiel ekologického poľnohospodárstva.

Stanovením ambicióznych cieľov pre prioritné oblasti v celom potravinovom reťazci sa EÚ snaží zohrávať vedúcu úlohu na ceste k zdravšiemu a udržateľnejšiemu svetu. Stratégia zahŕňa kroky na poskytovanie lepších informácií pre spotrebiteľov a na podporu priemyslu, aby sa zlepšil prístup a cenová dostupnosť výživných a udržateľných potravín.

Cieľom stratégie je znížiť používanie pesticídov a riziko straty živín o 50 % do roku 2030. Má sa aj znížiť predaj antimikrobiálnych látok pre hospodárske zvieratá a akvakultúru o 50 % a dosiahnuť, aby 25 % poľnohospodárskej pôdy bolo určených na ekologické poľnohospodárstvo. Medzi ďalšie ambície patrí zlepšenie životných podmienok zvierat a zníženie environmentálnej stopy EÚ. V rámci programu Horizont Európa sa investuje 10 miliárd EUR do výskumu a inovácií súvisiacich s potravinami, biohospodárstvom, prírodnými zdrojmi, poľnohospodárstvom, rybolovom, akvakultúrou a životným prostredím.

Emisie CO₂ nie sú jedinými emisiami skleníkových plynov, ktoré musíme znížiť. Hneď na druhom mieste za CO₂, pokiaľ ide o podiel na zmene klímy, je metán, takže nová stratégia pre metán má zásadný význam pre splnenie cieľa EÚ znížiť emisie do roku 2030 aspoň o 55 %. Stratégia sa zameriava na znižovanie emisií metánu v odvetviach poľnohospodárstva, odpadu a energetiky. Bude spájať medziodvetvové a odvetvovo špecifické opatrenia v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni.

Ochrana životného prostredia a biodiverzity

Biodiverzita

Ambiciózna nová stratégia biodiverzity navrhnutá v máji sa zaoberá kľúčovými faktormi straty biodiverzity, ako sú neudržateľné využívanie pôd a morí, nadmerné využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie a invázne nepôvodné druhy.

Súčasťou novej stratégie EÚ v oblasti biodiverzity budú tieto opatrenia: zriadiť chránené oblasti aspoň pre 30% pôdy v EÚ a 30% morí v EÚ s prísnejšou ochranou zostávajúcich klimaxových lesov a pralesov EÚ a právne záväznými cieľmi obnovy prírody v roku 2021 a obnoviť degradované ekosystémy na pevnine a na mori v celej EÚ rozšírením ekologického poľnohospodárstva a krajinných prvkov bohatých na biodiverzitu na poľnohospodárskej pôde, zastavením a zvrátením úbytku opeľovačov, obnovou voľného toku v prípade aspoň 25000 kilometrov riek v EÚ, znížením používania pesticídov a s nimi súvisiacich rizík o 50% do roku 2030 a výsadbou troch miliárd stromov do roku 2030.

V stratégii sa navrhuje stanoviť záväzné ciele na obnovu poškodených ekosystémov a riek, ozdravenie chránených biotopov a druhov EÚ, návrat opeľovačov na poľnohospodársku pôdu, zníženie znečistenia, ekologizáciu našich miest, zlepšenie ekologického poľnohospodárstva a ozdravenie európskych lesov. Jej cieľom je nasmerovať európsku biodiverzitu k obnove do roku 2030, a to vrátane transformácie minimálne 30 % pôd a morí v EÚ na účinne spravované chránené oblasti a návratu krajinných prvkov s vysokým stupňom diverzity aspoň na 10 % poľnohospodárskej plochy.

V marci Komisia založila globálnu koalíciu pre biodiverzitu. Stovky národných parkov, akvárií, botanických záhrad, zoologických záhrad a vedeckých a prírodopisných múzeí spájajú sily na zvýšenie povedomia verejnosti o kríze v prírodnom svete. Na septembrovom samite OSN o biodiverzite viac ako 70 hláv štátov a predsedov vlád spoločne s predsedníčkou von der Leyenovou schválilo Záväzok lídrov v záujme prírody, v ktorom sa zaviazali k 10 rozhodným opatreniam na riešenie stavu prírodnej núdze.

VIDEO o novej stratégii EÚ v oblasti chemických látok.

Netoxické prostredie

S úmyslom lepšie chrániť ľudí a životné prostredie a podporiť inovácie v oblasti bezpečných a udržateľných chemických látok Komisia v októbri predstavila stratégiu pod názvom Chemikálie – stratégia udržateľnosti. Chemické látky sú nevyhnutné pre moderný život a používajú sa v mnohých odvetviach vrátane zdravotníctva, energetiky, dopravy a bývania. Niektoré však môžu poškodiť životné prostredie a ľudské zdravie. EÚ už zaviedla sofistikované právne predpisy v oblasti chemických látok, ale predpokladá sa, že do roku 2030 sa zdvojnásobí ich svetová produkcia a zvýši sa aj ich používanie v spotrebných výrobkoch. Stratégia je prvým krokom smerom k cieľu nulového znečistenia a netoxického prostredia, ktorý bol oznámený v Európskej zelenej dohode.

Udržateľná a inteligentná mobilita

Doprava a mobilita zohrávajú kľúčovú úlohu v živote ľudí a v hospodárstve EÚ, spoločnosť však platí za to istú cenu. Negatívne účinky, ako sú emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a vody, nehody, dopravné preťaženie, hluk a strata biodiverzity, ovplyvňujú zdravie a životné podmienky. Doprava sa v súčasnosti podieľa približne na štvrtine emisií skleníkových plynov v EÚ. Na dosiahnutie cieľa klimatickej neutrality EÚ sa tieto emisie musia do roku 2050 znížiť o 90 %. To si bude vyžadovať zmenu spôsobu, akým sa pohybujú ľudia a tovar v Európe. Pri dosahovaní tohto cieľa budú zohrávať kľúčovú úlohu inovácie a digitalizácia.

V stratégii pre udržateľnú a inteligentnú mobilitu, ktorá bola uverejnená v decembri, Komisia stanovuje cestu k vybudovaniu ekologického, digitálneho a odolného dopravného systému pre budúce generácie. Rovnako sa v nej určujú veľmi potrebné reformy, politiky a opatrenia na podporu oživenia odvetvia dopravy, ktoré patrí medzi odvetvia, ktoré pandémia postihla najviac. Konkrétne čiastkové ciele udržia európsky dopravný systém na ceste k inteligentnej a udržateľnej budúcnosti.

Čistejšie a bezpečnejšie vozidlá

Prísnejšie pravidlá týkajúce sa množstva CO₂ z nových osobných automobilov a dodávkových vozidiel sa začali uplatňovať v januári. Osobné automobily produkujú približne 12 % a dodávkové vozidlá 2,5 % celkových emisií CO₂ v EÚ. Medzi očakávané prínosy do roku 2030 patrí zníženie emisií z cestnej dopravy o 23 % v porovnaní s rokom 2005, ako aj 60 000 nových pracovných miest (až 80 000 v prípade výroby batérií v EÚ). Na rok 2021 bol oznámený návrh prísnejších emisných noriem CO₂ v súlade s ambicióznejším cieľom ich celkového zníženia do roku 2030. Komisia pracuje aj na návrhu ambicióznych nových noriem emisií znečisťujúcich látok z automobilov ohlásenom na rok 2021.

Podľa nových pravidiel platných od januára musia byť nové modely automobilov od júla 2022 vybavené modernými technologickými prvkami na zvýšenie bezpečnosti a zníženie počtu nehôd. Okrem toho sa od septembra 2020 začali uplatňovať nové pravidlá, ktoré majú zabezpečiť, aby všetky automobily pred uvedením na trh spĺňali bezpečnostné, environmentálne a výrobné požiadavky. Tieto pravidlá zahŕňajú viac kontrol automobilov, ktoré sú už na trhu, a zavádzajú dohľad Európskej únie vrátane možnosti Komisie nariadiť stiahnutie z trhu na úrovni celej EÚ a ukladať sankcie výrobcom automobilov, ktorí porušia zákon, pričom pokuty môžu dosahovať až výšku 30 000 EUR za vozidlo.

Digitálna transformácia EÚ

Digitálne technológie neboli v našich životoch nikdy dôležitejšie. Ukázalo sa, že počas krízy spôsobenej pandémiou COVID-19 sú digitálne technológie neoceniteľné pre udržiavanie kontaktov medzi ľuďmi a fungovanie podnikov a zaznamenali sme zlom v tom, ako sa technológie používajú vo vzdelávaní a odbornej príprave. Superpočítače pomáhajú predpovedať vývoj pandémie a aplikácie na sledovanie kontaktov a varovanie môžu zohrávať úlohu pri prerušovaní reťazca prenosu vírusu.

Pandémia takisto zdôraznila význam rozvoja digitálnych zručností všetkých občanov EÚ a zlepšenia prístupu k vysokorýchlostnému internetu pre domácnosti, podniky a verejné služby. Európske startupy založené na digitálnych technológiách môžu sprístupniť inovačné riešenia, ktoré iné malé a stredné podniky a väčšie priemyselné odvetvia potrebujú na túto transformáciu. Digitálne technológie sú takisto rozhodujúcim prvkom pri dosahovaní klimatických cieľov EÚ, a to aj prostredníctvom inteligentných energetických systémov, precízneho poľnohospodárstva a inteligentnej mobility.

Európska digitálna stratégia

Základy digitálnej transformácie už boli položené, pričom stabilný pokrok na digitálnom jednotnom trhu prináša skutočné výhody pre spotrebiteľov a podniky v celej EÚ aj za jej hranicami. Komisia je odhodlaná premeniť toto desaťročie na európske digitálne desaťročie. Predsedníčka von der Leyen vo svojej správe o stave Únie vyzvala EÚ, aby bola lídrom v oblasti digitálnych inovácií so spoločným plánom a jasne vymedzenými cieľmi na rok 2030, napríklad v súvislosti s pripojiteľnosťou, zručnosťami a digitálnymi verejnými službami. V rámci NextGenerationEU, nástroja EÚ na obnovu, sa od členských štátov požaduje, aby investovali 20 % svojej finančnej podpory z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti do digitálnej transformácie (pozri aj Spoločnú reakciu na COVID-19).

Úspech digitálnej transformácie EÚ bude závisieť od vytvorenia účinných rámcov, aby sa zabezpečili dôveryhodné technológie a aby sa podnikom dodalo sebavedomie a prostriedky na digitalizáciu. Dátová stratégia a Biela kniha o umelej inteligencii sú prvými piliermi novej európskej digitálnej stratégie. Zameriavajú sa na potrebu postaviť ľudí na prvé miesto pri vývoji technológií a na potrebu obhajovať a podporovať európske hodnoty a práva pri navrhovaní, realizácii a zavádzaní technológií.

Pravidlá EÚ týkajúce sa internetu vhodné pre digitálny vek

Komisia v decembri navrhla ambicióznu reformu digitálneho prostredia – komplexný súbor nových pravidiel pre všetky digitálne služby, ako sú sociálne médiá, online trhy a iné online platformy, ktoré pôsobia v Európskej únii. Tvoria ho akt o digitálnych službách a akt o digitálnych trhoch. Podľa aktu o digitálnych službách sa záväzné povinnosti platné v celej EÚ budú vzťahovať na všetky digitálne služby, ktoré spájajú spotrebiteľov s tovarom, so službami alebo s obsahom. Patria sem aj nové postupy rýchlejšieho odstraňovania nezákonného obsahu či komplexná ochrana základných práv používateľov online. Tento nový rámec obnoví rovnováhu medzi právami a povinnosťami používateľov, sprostredkovateľských platforiem a verejných orgánov. Občanov EÚ stavia do stredobodu záujmu a opiera sa o hodnoty EÚ vrátane dodržiavania ľudských práv, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu. Návrh je doplnený akčným plánom pre európsku demokraciu zameraným na zvýšenie odolnosti demokratických spoločností.

Akt o digitálnych trhoch rieši negatívne dôsledky vyplývajúce z určitých foriem správania platforiem, ktoré pôsobia ako „strážcovia prístupu“ na digitálnych trhoch. Tieto platformy majú veľký vplyv na jednotný trh, slúžia ako dôležitá brána pre komerčných používateľov, ktorí tak môžu oslovovať svojich zákazníkov, a majú pevne zakorenené postavenie. Vďaka tomu môžu stanovovať vlastné pravidlá a klásť prekážky medzi podniky a spotrebiteľov. Nové pravidlá aktu o digitálnych trhoch vymedzia a zakážu tieto nekalé praktiky zo strany strážcov prístupu. Cieľom je vytvoriť rovnaké podmienky pre veľké online platformy a umožniť startupom v EÚ rásť, rozširovať sa a konkurovať si, a tým zabezpečiť lepšie ceny, kvalitu, výber a inovácie pre používateľov.

Komisia v decembri prijala aj akčný plán pre médiá a audiovizuálny sektor na podporu oživenia a digitálnej transformácie médií v EÚ. Bude dopĺňať existujúce opatrenia na podporu slobody médií a mediálnej a digitálnej kultúry.

Počas minulého roka sa v rámci EÚ začalo uplatňovať niekoľko dôležitých právnych predpisov. Patrí medzi ne vôbec prvý súbor pravidiel pre menšie podniky a obchodníkov na online platformách a pravidlá upravujúce únijnú koordináciu vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa všetkých audiovizuálnych médií a prístupnosť webových stránok subjektov verejného sektora. Účinnosť nadobudli aj právne predpisy, ktorými sa stanovuje jasný súbor pravidiel pre telekomunikačné služby, ktoré spotrebiteľom poskytujú väčšiu ochranu a podporujú investície do sietí novej generácie.

Kybernetická bezpečnosť a ochrana údajov

Vzhľadom na nárast kybernetických hrozieb počas pandémie EÚ navrhla opatrenia na viacerých frontoch. Vo februári Komisia prijala oznámenie o formovaní digitálnej budúcnosti Európy, v ktorom sa ústredným prvkom digitálnej transformácie EÚ stala vysoká úroveň kybernetickej bezpečnosti, a 16. decembra oznámila novú stratégiu kybernetickej bezpečnosti EÚ.

V stratégii kybernetickej bezpečnosti v digitálnej dekáde sa opisuje, ako môže EÚ využiť a posilniť všetky svoje nástroje a zdroje, aby bola technologicky zvrchovaná a zintenzívnila spoluprácu s partnermi na celom svete. Vyzýva sa v nej, aby sa aspekt kybernetickej bezpečnosti začlenil do všetkých digitálnych investícií plánovaných v rozpočtovom období 2021 – 2027 spolu s iniciatívami v troch oblastiach činnosti EÚ: podpora odolnosti, technologickej suverenity a vedúceho postavenia; budovanie operačnej kapacity na prevenciu, odrádzanie a reakciu a presadzovanie globálneho a otvoreného kybernetického priestoru. K týmto iniciatívam patrí spoločná kybernetická jednotka, kybernetický štít s prepojenými bezpečnostnými operačnými centrami na odhaľovanie prvých príznakov útoku a posilnenie vedúceho postavenia pri zabezpečovaní globálneho a otvoreného internetu.

Predsedníčka von der Leyen ohlásila aj návrh na vytvorenie spoločnej kybernetickej jednotky na ďalšiu koordináciu operačných kapacít v oblasti kybernetickej bezpečnosti v celej EÚ. Európska digitálna stratégia zahŕňa aj preskúmanie nariadenia o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie, čím sa v roku 2020 ukončili otvorené verejné konzultácie. Stratégiu sprevádzalo preskúmanie smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov, ktorá je prvým únijným právnym predpisom o kybernetickej bezpečnosti.

Sankcie sú jednou z možností dostupných v súbore nástrojov kybernetickej diplomacie EÚ, ktoré majú zabrániť škodlivým kybernetickým činnostiam zameraným proti EÚ alebo jej členským štátom, odrádzať od nich a reagovať na ne. V júli Rada po prvýkrát uplatnila sankcie proti šiestim osobám a trom subjektom v súvislosti s rôznymi kybernetickými útokmi. Prijaté sankcie zahŕňajú zákaz cestovania a zmrazenie aktív. Okrem toho sa osobám a subjektom z EÚ zakazuje poskytovať finančné prostriedky osobám a subjektom zaradeným do zoznamu.

V správe Komisie o prvých 2 rokoch uplatňovania všeobecného nariadenia o ochrane údajov sa zistilo, že splnilo väčšinu svojich cieľov, najmä tým, že občanom poskytlo silný súbor vymáhateľných práv a vytvorilo nový únijný systém správy a presadzovania práva.

Využiť silu dát

Dáta sú základným zdrojom konkurencieschopnosti, vytvárania pracovných miest a zlepšovania spoločnosti vo všeobecnosti. Inovácie založené na údajoch prinesú občanom obrovské výhody, napríklad v podobe lepšej personalizovanej medicíny, inteligentnej mobility a jej príspevku k cieľu EÚ, ktorým je dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.

Prístup k čoraz zvyšujúcemu sa objemu údajov a možnosť ich používať sú zásadne dôležité pre inovácie a hospodársky rast. Cieľom Európskej dátovej stratégie je vytvoriť skutočný európsky dátový priestor – jednotný trh, na ktorom môžu údaje voľne prúdiť v rámci EÚ a medzi odvetviami. Spoločné európske dátové priestory v rôznych odvetviach, ako je zdravotníctvo, životné prostredie a bezpečnosť, zabezpečia, že na použitie v hospodárstve a spoločnosti bude k dispozícii viac údajov, pričom podniky a jednotlivci, ktorí tieto údaje generujú, si zachovajú nad nimi kontrolu. Zvýši sa tým aj technologická suverenita EÚ v oblasti kľúčových podporných technológií a infraštruktúry pre dátové hospodárstvo a zároveň sa prispeje k rozvoju dôveryhodných aplikácií umelej inteligencie. Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ v novembri navrhla regulačný rámec pre správu údajov, prístup k údajom a ich opakované použitie medzi jednotlivými podnikmi, medzi podnikmi a verejnou správou a v rámci správnych orgánov.

Umelá inteligencia a superpočítače

Rýchlejšie a lepšie spojenia pre ľudí v EÚ

Komisia v septembri uverejnila odporúčanie, v ktorom členské štáty vyzvala, aby zintenzívnili investície do infraštruktúry vysokokapacitnej širokopásmovej pripojiteľnosti vrátane 5G. Ide o najpodstatnejší prvok digitálnej transformácie a základný pilier obnovy. Odporúčanie obsahuje výzvu pre členské štáty, aby do konca marca 2021 vypracovali spoločný prístup vo forme súboru najlepších postupov.

Je nevyhnutné zaistiť bezpečnosť sietí 5G v EÚ. V januári EÚ schválila spoločný súbor opatrení, na ktorých sa dohodli členské štáty, na riešenie bezpečnostných rizík súvisiacich so zavádzaním technológie 5G. Podľa správy uverejnenej v decembri je väčšina členských štátov už na dobrej ceste k vykonávaniu odporúčaných opatrení. Bude pokračovať koordinovaná práca na zabezpečení sietí 5G na úrovni EÚ.

Zručnosti v digitálnom veku

Každý potrebuje digitálne zručnosti nielen na to, aby mohol čeliť súčasnej pandémii, ale aj kvôli dopytu po digitálnej gramotnosti na dnešných pracoviskách a v spoločnosti. Každý piaty mladý človek v EÚ nedosahuje základnú úroveň digitálnych zručností a mnohé domácnosti s nízkymi príjmami nemajú prístup k počítačom. V európskom programe v oblasti zručností sa stanovilo niekoľko cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025, pričom jedným z nich je, že 70 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov by malo mať aspoň základné digitálne zručnosti, čo je nárast oproti 56 % v roku 2019.

Na základe skúseností získaných počas pandémie koronavírusu bude nový akčný plán digitálneho vzdelávania, ktorý vypracovala Komisia, podporovať ľudí, vzdelávacie inštitúcie, inštitúcie odbornej prípravy a členské štáty v ich úsilí prispôsobiť sa digitálnej transformácii. (Pre podrobnejšie informácie pozri Budovanie spravodlivej a sociálnej Európy).

Investície a reformy v oblasti prispôsobenia vzdelávacích systémov na podporu digitálnych zručností a vzdelávania a odbornej prípravy pre všetky vekové kategórie sú takisto stredobodom úsilia o obnovu. Komisia nabáda členské štáty, aby takéto investície a reformy zahrnuli do svojich plánov podpory obnovy a odolnosti.

Digitálne financie

Prínosy digitálnych financií: lepšie finančné produkty pre spotrebiteľov a nové spôsoby nasmerovania finančných prostriedkov do podnikov EÚ, najmä malých a stredných podnikov; podporujú európsku stratégiu hospodárskej obnovy a otvárajú nové kanály na mobilizáciu finančných prostriedkov na podporu Zelenej dohody a novej priemyselnej stratégie pre Európu; cezhraničné digitálne financie zlepšia integráciu finančného trhu v bankovej únii a únii kapitálových trhov; posilňujú schopnosť Európy udržať si a upevniť svoju otvorenú strategickú autonómiu vo finančných službách.

Spotrebitelia a podniky v EÚ čoraz častejšie využívajú digitálne finančné služby na mnohé rôzne účely, a ešte viac ich využívajú počas pandémie. Cieľom Komisie je podporiť zodpovedné inovácie vo finančnom sektore EÚ, najmä v prípade vysoko inovačných digitálnych startupov, a zároveň zmierniť akékoľvek potenciálne riziká súvisiace s ochranou investorov, praním špinavých peňazí a počítačovou kriminalitou.

Komisia v septembri prijala súbor opatrení, ktorých účelom je dosiahnuť, aby boli európske finančné služby digitálne ústretovejšie, a stimulovať zodpovedné inovácie a hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi finančných služieb v EÚ. Súčasťou opatrení je stratégia retailových platieb a legislatívne návrhy týkajúce sa kryptoaktív a digitálnej prevádzkovej odolnosti. Cieľom týchto opatrení je posilniť konkurencieschopnosť EÚ vo finančnom sektore a poskytnúť ľuďom prístup k inovačným finančným produktom a platobným metódam a zároveň zabezpečiť ochranu spotrebiteľa a finančnú stabilitu. V súlade so širšou koncepciou dátovej stratégie Komisie a zavádzaním dôveryhodných aplikácií blockchainu pre verejné služby je cieľom podporovať výmenu údajov a otvorené financovanie pri zachovaní veľmi prísnych noriem EÚ v oblasti ochrany súkromia a údajov. Opatrenia budú mať zásadný význam pre hospodárske oživenie EÚ, pretože sprístupnia nové spôsoby financovania pre podniky a zároveň pomôžu pri plnení cieľov Európskej zelenej dohody, digitálnej transformácie Európy a novej priemyselnej stratégie pre Európu.

Pandémia COVID-19 viedla v Európskej únii k vážnemu hospodárskemu otrasu. Preto pravdepodobne dôjde k nárastu chudoby, sociálneho vylúčenia a nerovností. Sociálne dôsledky pandémie pociťujú milióny ľudí v EÚ. Európska únia v roku 2020 pri svojom rozhodovaní dbala na záujmy občanov a prijala opatrenia na zabezpečenie inkluzívnej a spravodlivej obnovy pre všetkých, ktorej prioritou je zdravie a bezpečnosť. V priebehu roka EÚ spustila mnoho nových iniciatív v oblasti zdravotnej starostlivosti, sociálnej integrácie a boja proti bezpečnostným hrozbám.

Budovanie európskej zdravotnej únie

Niektoré získané poznatky z pandémie Covid-19 zahŕňajú zintenzívnenie našej spolupráce a vytvorenie pevných štruktúr na úrovni EÚ, vypracovanie spoločných hodnotení rizík a spoluprácu pri zhromažďovaní údajov s cieľom zabezpečiť viac informácií a lepšie zdroje na plánovanie pripravenosti a reakcie.

Predsedníčka von der Leyen vo svojej septembrovej správe o stave Únie oznámila, že silnejšia európska zdravotná únia bude v nadchádzajúcich rokoch prioritou. Cieľom je nielen posilniť schopnosť našej reakcie na krízy, ale aj zlepšiť všetky aspekty zdravia občanov. Bude to zahŕňať aj boj proti rakovine pomocou európskeho plánu na boj proti rakovine (ktorý sa má prijať v roku 2021) a riešenie dostupnosti a cenovej prijateľnosti liekov, na čo sa zameria farmaceutická stratégia. Silnejšia európska zdravotná únia by zabezpečila, že sa vyvinie maximálne úsilie na odstránenie zraniteľných miest našich systémov zdravotnej starostlivosti.

Príprava a reakcia na núdzové situácie v oblasti zdravia

Ako prvý krok smerom k európskej zdravotnej únii Európska komisia v novembri predložila návrhy, ktoré majú EÚ pomôcť, aby bola lepšie pripravená na cezhraničné ohrozenia zdravia a účinnejšie na ne reagovala. Vyhlásenie núdzového stavu na úrovni EÚ by v budúcnosti mohlo viesť k úzko koordinovaným opatreniam reakcie na krízu. Lepšia pripravenosť si vyžaduje lepšie údaje, dobre naplánované zdroje a odborné znalosti. Komisia preto navrhla, aby agentúry EÚ v oblasti zdravia, konkrétne Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európska agentúra pre lieky, zohrávali väčšiu úlohu. Komisia takisto plánuje navrhnúť zriadenie špecializovanej agentúry pre reakciu na biomedicínske núdzové situácie, a to úrad pre reakcie na núdzové zdravotné situácie.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb je počas tejto pandémie brzdené nedostatočným prístupom k údajom a obmedzenou schopnosťou primerane reagovať na rozsiahle šírenie ochorenia. Európska agentúra pre lieky so silnejším mandátom by počas zdravotnej krízy mohla lepšie zabezpečovať dodávky liekov, poskytovať poradenstvo o nových liečebných postupoch a koordinovať klinické skúšanie.

Farmaceutická stratégia pre Európu

Stratégia sa vzťahuje na celý životný cyklus lieku: 1. výskum a inovácie; 2. povoľovanie, hodnotenie zdravotníckej technológie a uvádzanie na trh; 3. zabezpečovanie dodávok liekov a 4. poskytovanie liekov pacientom.

Posilňovanie demokracie

V zdravej a prosperujúcej demokracii môžu občania slobodne vyjadrovať svoje názory, voliť si politických lídrov a vyjadrovať sa k svojej budúcnosti. Na to, aby mala účasť zmysel, musia mať občania možnosť vytvárať si vlastné úsudky. Mali by mať možnosť robiť volebné rozhodnutia vo verejnom priestore, kde je možné otvorene vyjadrovať pluralitu názorov a kde môžu slobodné médiá, akademická obec a občianska spoločnosť zohrávať svoju úlohu pri podnecovaní diskusie bez škodlivého zasahovania, či už od domácich, alebo zahraničných aktérov. V posledných rokoch sa ukázalo, že demokracia v EÚ čelí výzvam – od narastajúceho extrémizmu, cez zasahovanie do volieb až po šírenie manipulatívnych informácií a hrozby namierené proti novinárom.

Akčný plán pre európsku demokraciu posilní postavenie občanov a upevní demokraciu v celej EÚ. So zámerom riešiť výzvy, ktorým čelia naše demokratické systémy, a pocit vzdialenosti medzi občanmi a politikmi, sa v akčnom pláne stanovujú opatrenia na podporu slobodných a spravodlivých volieb, posilnenie slobody médií a boj proti dezinformáciám. Tieto opatrenia pomôžu riešiť problémy v tých oblastiach, v ktorých sú naše demokratické systémy a občania najzraniteľnejší.

Konkrétnejšie, s cieľom prispieť k ochrane integrity volieb a podporiť demokratickú účasť sa v akčnom pláne oznamujú nové legislatívne návrhy na zabezpečenie väčšej transparentnosti politickej reklamy a revíziu pravidiel financovania európskych politických strán. Prostredníctvom európskej siete pre spoluprácu v oblasti volieb Komisia zavedie aj spoločný mechanizmus boja proti hrozbám namiereným na volebné procesy.

V oblasti slobody a plurality médií Komisia vydá aj odporúčanie na zlepšenie online aj fyzickej bezpečnosti novinárov so zameraním na nové hrozby, najmä voči novinárkam, a predloží iniciatívu na ochranu novinárskeho povolania a občianskej spoločnosti pred strategickými žalobami proti účasti verejnosti.

Medzi ďalšie opatrenia na podporu plurality médií patrí vytvorenie monitora vlastníctva médií, usmernenia týkajúce sa transparentnosti vlastníctva médií, podpora transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, podpora rozmanitosti médií a uplatňovanie európskeho prístupu k zabezpečeniu náležitého významu audiovizuálnych mediálnych služieb všeobecného záujmu. Komisia bude podporovať spoluprácu medzi národnými mediálnymi radami, nezávislými regulačnými orgánmi v oblasti médií, inými samoregulačnými orgánmi v oblasti médií a sieťami novinárov, ako aj iniciatívy na podporu novinárskych partnerstiev a štandardov.

V neposlednom rade Komisia zintenzívni svoje úsilie v boji proti šíreniu dezinformácií a zahraničnému zasahovaniu. Činnosť EÚ v tejto oblasti bude aj naďalej pevne ukotvená v európskych hodnotách a zásadách a bude v plnej miere zaručovať právo ľudí na slobodné vyjadrenie názorov a prístup k právnemu obsahu online. Konkrétne bude Komisia usmerňovať prácu na posilnení existujúceho Kódexu postupov proti šíreniu dezinformácií. Vydá jasné usmernenia pre platformy o tom, ako zintenzívniť opatrenia proti šíreniu dezinformácií, a zavedie pevný rámec pre monitorovanie a dohľad. Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi aj na vytvorení a posilnení súboru nástrojov EÚ na boj proti zahraničnému zasahovaniu a operáciám ovplyvňovania informácií.

Zdravá demokracia závisí od angažovanosti občanov a aktívnej občianskej spoločnosti, a to nielen v čase volieb. V celom akčnom pláne sa kladie veľký dôraz na posilnenie postavenia občanov a občianskej spoločnosti.

Tento plán sa zameriava na rozvoj mediálnej gramotnosti s cieľom pomôcť občanom všetkých vekových skupín orientovať sa v spravodajskom prostredí a na podporu účasti na miestnej, vnútroštátnej a úniovej úrovni.

V júni začalo svoju činnosť Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií, ktoré má podporovať prácu nezávislých overovateľov faktov a akademických výskumníkov a zároveň spolupracovať s mediálnymi organizáciami a odborníkmi na mediálnu gramotnosť. Cieľom je, aby sa toto monitorovacie stredisko stalo európskym centrom boja proti dezinformáciám na internete.

Ochrana právneho štátu

V septembri Komisia uverejnila svoju prvú výročnú správu o právnom štáte. Hodnotí sa v nej pozitívny aj negatívny vývoj v celej EÚ, pričom každému členskému štátu je venovaná osobitná kapitola. Zo správy vyplýva, že aj keď mnohé členské štáty majú vysoké normy právneho štátu, stále pretrvávajú významné problémy. Zohľadňuje sa v nej aj vývoj vyplývajúci z núdzových opatrení, ktoré členské štáty prijali v dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom. Správa sa týka štyroch hlavných pilierov, ktoré majú na právny štát silný vplyv: vnútroštátnych justičných systémov; protikorupčných rámcov; plurality a slobody médií a iných inštitucionálnych otázok súvisiacich so systémom bŕzd a protiváh, ktoré sú nevyhnutné pre fungujúcu demokraciu.

Cieľom novej správy o právnom štáte je rozšíriť existujúce opatrenia EÚ prostredníctvom nového preventívneho nástroja a začať diskusiu o kultúre právneho štátu v celej EÚ. Správa by mala pomôcť všetkým členským štátom preskúmať, ako možno riešiť problémy a vzájomne sa poučiť zo svojich skúseností, a mala by ukázať, ako možno právny štát ďalej posilniť pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych ústavných systémov a tradícií.

V januári 2020 Komisia v súvislosti s prebiehajúcim konaním týkajúcim sa disciplinárneho režimu pre poľských sudcov požiadala Súdny dvor, aby Poľsku uložil predbežné opatrenia a nariadil mu pozastaviť činnosť disciplinárnej komory Najvyššieho súdu v disciplinárnom konaní proti sudcom. Rozhodnutie bolo prijaté vzhľadom na prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora z 19. novembra 2019 o nezávislosti tejto novej disciplinárnej komory a následné rozhodnutie poľského Najvyššieho súdu z decembra 2019, že komora nespĺňa požiadavky práva Únie týkajúce sa nezávislosti súdnictva, a preto nie je nezávislým súdom v zmysle práva EÚ. Pokračujúca činnosť disciplinárnej komory v disciplinárnom konaní proti sudcom spôsobila riziko nenapraviteľnej ujmy poľským sudcom a oslabenie nezávislosti poľského súdnictva. Súdny dvor vyhovel žiadosti Komisie vo svojom rozhodnutí z 8. apríla 2020.

Komisia zaslala v apríli formálnu výzvu a začala proti Poľsku konanie o nesplnení povinnosti v súvislosti so zákonom o súdnictve z 20. decembra 2019, ktorý nadobudol účinnosť 14. februára 2020. Komisia sa domnievala, že tento zákon oslabuje nezávislosť poľských sudcov a je nezlučiteľný s prednosťou práva EÚ. Nový zákon bráni poľským súdom priamo uplatňovať určité ustanovenia práva EÚ na ochranu nezávislosti súdnictva a predkladať Súdnemu dvoru žiadosti o prejudiciálne rozhodnutia o takýchto otázkach. Komisia analyzovala odpoveď poľskej vlády na formálnu výzvu a keďže jej obavy neboli vyriešené, pristúpila k druhému kroku postupu v prípade nesplnenia povinnosti a 30. októbra 2020 zaslala Poľsku odôvodnené stanovisko.

Okrem toho Komisia 3. decembra 2020 zaslala Poľsku v rámci postupu v prípade nesplnenia povinnosti dodatočnú formálnu výzvu, ktorá sa týkala okrem iného nedávnych rozhodnutí disciplinárnej komory Najvyššieho súdu o odňatí imunity sudcom v súvislosti s vyšetrovaním trestných činov.

Dialóg s občanmi

Európsky parlament, Rada a Komisia sa v decembri dohodli na posilnenom registri transparentnosti, ktorý bude spoločný pre všetky tri inštitúcie. Tým sa zvýši transparentnosť a verejná kontrola spôsobu interakcie inštitúcií EÚ so zástupcami záujmových skupín.

Konferencia o budúcnosti Európy

Úspech a odolnosť EÚ závisia od podpory a angažovanosti jej občanov. Poskytnúť Európanom rozsiahlejší priestor na vyjadrenie pri budovaní budúcnosti našej Únie je jednou z politických priorít predsedníčky von der Leyenovej. EÚ v roku 2020 pripravila začatie konferencie o budúcnosti Európy s cieľom zapojiť občanov do formovania politík EÚ. Komisia v januári predložila svoje návrhy a prípravy pokračovali v priebehu roka.

Konferencia umožní Európanom zo všetkých oblastí života a zo všetkých kútov EÚ vyjadriť svoje názory a predložiť návrhy o budúcnosti nášho kontinentu. Jej cieľom je zapojiť čo najviac Európanov, najmä mladých ľudí a tých, ktorí sa zvyčajne do európskych záležitostí nezapájajú. Diskusie sa uskutočnia na všetkých úrovniach: miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni a na úrovni EÚ. Predsedníčka von der Leyen sa zaviazala, že dohodnutými vecami sa bude ďalej zaoberať.

VIDEO: iniciatíva „Opýtajte sa predsedníčky“ približuje občanov k EÚ viac ako kedykoľvek predtým: teraz ktokoľvek môže nahrať krátke video s otázkou a má šancu dostať na ňu odpoveď od samotnej predsedníčky Komisie.

Európska iniciatíva občanov

V júli Parlament a Rada prijali opatrenia, ktorými sa majú riešiť dôsledky pandémie COVID-19 na fungovanie európskej iniciatívy občanov. Kvôli obmedzeniam pohybu zavedeným v členských štátoch na ochranu zdravia nemohli organizátori organizovať podujatia v rámci kampaní za svoje iniciatívy a zbierať podpisy v papierovej forme. Nové pravidlá umožňujú predĺžiť lehoty na zber podpisov v rámci iniciatív občanov, na ktoré mala pandémia vplyv.

Lepšie podmienky pre spotrebiteľov

V novom programe pre spotrebiteľov, ktorý Komisia prijala v novembri, sa stanovujú opatrenia, ktoré EÚ prijme v reakcii na nové výzvy súvisiace s ochorením COVID-19 a s digitálnou a ekologickou transformáciou vrátane otázok životného prostredia a udržateľnosti, účinného presadzovania práv spotrebiteľov a ochrany zraniteľných spotrebiteľov. Uvedenie týchto návrhov do praxe bude znamenať užšiu spoluprácu medzi EÚ a vnútroštátnymi orgánmi a zlepšenie riadenia spotrebiteľskej politiky EÚ. V novembri Parlament a Rada prijali smernicu, ktorou sa vytvorí nový európsky systém kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu, ktorý uľahčí organizáciám brániť kolektívne záujmy spotrebiteľov podávaním žalôb na súdoch alebo príslušných orgánoch v mene spotrebiteľov poškodených porušením práva EÚ.

Zlepšenie colníctva EÚ

Kľúčové fakty o colníctve EÚ. V roku 2019 predstavoval podiel EÚ na svetovom obchode 15,3%, pričom za deň bolo podaných vyše 850000 colných vyhlásení. Každý mesiac 27 členských štátov vyváža tovar zo zvyšku sveta a dováža doň tovar v hodnote približne 339 miliárd eur. Európsky úrad pre boj proti podvodom OLAF odporučil v rokoch 2017 až 2019 vymôcť nezaplatené clá vo výške viac ako 2,7 miliardy eur za podhodnotený tovar a 300 miliónov eur v prípadoch antidumpingového cla v odvetví solárnych panelov, bionafty a v iných odvetviach. V roku 2018 sa zaistilo takmer 27 miliónov výrobkov, ktoré porušovali práva duševného vlastníctva. Ich predajná hodnota na čiernom trhu predstavovala skoro 740 miliónov eur.

Colné orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri uľahčovaní hladkého a bezpečného toku tovaru a zároveň bránia vstupu nebezpečných alebo nezákonných výrobkov do EÚ. Príjmy z ciel prispievajú aj do rozpočtu EÚ. V septembri Komisia predstavila nový akčný plán pre colnú úniu, v ktorom sa stanovuje súbor opatrení na zabezpečenie toho, aby pracovné postupy colných orgánov EÚ boli inteligentnejšie, inovatívnejšie a efektívnejšie. Ich cieľom je lepšie chrániť prostriedky občanov a verejné rozpočty a zároveň odstrániť zbytočnú záťaž pre podniky, obchodníkov a správne orgány. V októbri Komisia predstavila prvý konkrétny výsledok tohto akčného plánu. Prostredie centrálneho elektronického priečinka zlepší prepojenie medzi všetkými orgánmi na hraniciach EÚ a podnikom umožní vybaviť formality na hraniciach prostredníctvom jediného portálu v členskom štáte.

Nový pakt o migrácii a azyle

V septembri Komisia navrhla nový pakt o migrácii a azyle. Reaguje na potrebu štrukturálnej reformy migračnej politiky EÚ, tak aby mohla riešiť súčasné a budúce výzvy pri plnom rešpektovaní európskych hodnôt a základných práv. Zabezpečuje, aby osoby, ktoré ochranu skutočne potrebujú, mali právo zostať v EÚ, zatiaľ čo ostatní sa budú musieť vrátiť účinným a dôstojným spôsobom.

Nový pakt obsahuje všetky prvky potrebné na to, aby EÚ pristupovala k migrácii komplexne, vrátane účinnejších konaní o azyle a návrate, posilneného riadenia hraníc, posilnených spôsobov legálnej migrácie do EÚ, integrácie migrantov do spoločnosti a pevnejších partnerstiev s krajinami mimo EÚ. Týmto paktom sa zlepší aj solidarita a spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi členské štáty, zvýši sa spolupráca a koordinácia v oblasti pátrania a záchrany a zavedie sa systém reakcie na riešenie krízových situácií a stály systém monitorovania migrácie. Navrhovaný mechanizmus solidarity zabezpečí, aby všetky členské štáty dostali potrebnú pomoc, keď čelia migračnému tlaku alebo po pátracích a záchranných operáciách.

Pakt má okrem toho posilniť vzájomne prospešné partnerstvá s krajinami pôvodu a tranzitu s cieľom pomôcť riešiť spoločné výzvy, ako je podpora hostiteľských komunít, riešenie základných príčin nelegálnej migrácie, boj proti prevádzačstvu migrantov, podpora riadenia hraníc a rozvoj legálnych ciest.

Rýchle a integrované postupy zabezpečia jasnejšiu zodpovednosť a pomôžu obnoviť dôveru medzi členskými štátmi. Ďalšími prínosmi dobrého riadenia migrácie a konaní o azyle sú istota a ochrana migrantov a utečencov, efektívne fungovanie systému a dôveryhodné uplatňovanie pravidiel.

Ochrana ľudí v núdzi

Nový pakt o migrácii a azyle obsahuje niekoľko návrhov na zabezpečenie ochrany ľudí v núdzi vrátane najzraniteľnejších osôb. Prvým krokom bude prijatie návrhov Komisie z roku 2016 na zmenu smernice o podmienkach prijímania, nariadenia o rámci pre presídľovanie a kvalifikačného nariadenia. Takisto sa ním zabezpečuje, aby sa v kontexte konaní o azyle, návrate a konaní na hraniciach uprednostňoval najlepší záujem detských migrantov. V roku 2020 sa s pomocou Európskej komisie podarilo premiestniť 2 209 detí bez sprievodu, rodín, zraniteľných žiadateľov o azyl a uznaných utečencov z Grécka do iných členských štátov EÚ.

Po požiaroch, ktoré v septembri zničili záchytné a identifikačné centrum Moria, Komisia okamžite konala. Financovala presun všetkých 406 maloletých osôb bez sprievodu z Morie na pevninu, pričom naďalej koordinovala a financovala dobrovoľné premiestnenia z Grécka do 13 členských štátov, na Island a do Nórska a Švajčiarska. Komisia okrem toho na základe plnej dohody s gréckymi orgánmi zriadila osobitnú pracovnú skupinu na podporu udržateľného riadenia migrácie v Grécku. Jej prvou prioritou bolo realizovať spoločný pilotný projekt s gréckymi orgánmi na vybudovanie nového prijímacieho zariadenia na ostrove Lesbos, ktoré pomôže zabezpečiť účinné riadenie migrácie.

Bezpečné a legálne možnosti migrácie do Európy

V pakte sa zdôrazňuje potreba dokončiť prebiehajúcu reformu smernice o modrej karte EÚ, ktorá umožní prilákať vysokokvalifikované talenty, ktoré hospodárstva EÚ potrebujú, a oznamuje sa v ňom prijatie balíka dokumentov o zručnostiach a talentoch v roku 2021. Komisia takisto navrhuje nadviazať s kľúčovými krajinami mimo EÚ partnerstvá zamerané na talenty s cieľom podporiť legálnu migráciu a mobilitu. EÚ bude tieto partnerstvá uľahčovať a koordinovať poskytovaním finančných prostriedkov a podpory.

V roku 2020 žilo na území EÚ 34 miliónov ľudí (čo predstavuje 8 % obyvateľstva), ktorí sa narodili v krajine mimo EÚ. Súčasťou zdravého a spravodlivého systému riadenia migrácie je zabezpečiť, aby sa každý, kto sa oprávnene zdržiava v EÚ, mohol začleniť do európskych spoločností a prispievať k ich blahobytu, prosperite a súdržnosti. Takýto systém podporuje sociálnu súdržnosť a hospodársku dynamiku a slúži ako pozitívny príklad toho, ako EÚ budovaním otvorených a odolných spoločností dokáže zvládať dôsledky migrácie a diverzity.

Aj keď integračná politika je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, Komisia im prostredníctvom nového akčného plánu pre integráciu a začlenenie na roky 2021 – 2027 ponúka intenzívnejšiu podporu. Na základe rozsiahlej konzultácie sa tento plán zaoberá integráciou a sociálnym začleňovaním v oblastiach, ako sú zamestnanosť, vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, rovnosť, kultúra a šport.

Partnerstvá zamerané na talenty poskytujú lepšie pracovné príležitosti doma, ako aj legálne cesty do EÚ. Partnerstvá pre talenty podporia legálnu migráciu v koordinácii s kľúčovými partnermi, rozšíria existujúcu spoluprácu. Poskytnú programy pracovnej a vzdelávacej mobility s finančnou podporou EÚ zodpovedajúce potrebám EÚ, pokiaľ ide o voľné pracovné miesta a zručnosti. Program partnerstiev pre talenty zahŕňa budovanie kapacít pre odbornú prípravu a integráciu vracajúcich sa migrantov, spoluprácu s ministerstvami, zamestnávateľmi a sociálnymi partnermi, vzdelávanie a diaspóru.

Nové pravidlá týkajúce sa vízových postupov

Členské štáty EÚ patria medzi popredné svetové turistické destinácie. Počet spracovaných žiadostí o víza sa každým rokom zvyšuje a tento trend bude pravdepodobne pokračovať aj po zrušení globálnych obmedzení súvisiacich s ochorením COVID-19. Nové pravidlá o krátkodobých vízach, ktoré sa začali uplatňovať vo februári, uľahčujú legitímnym cestujúcim podávanie žiadostí o vízum do EÚ a zároveň poskytujú viac nástrojov na boj proti nelegálnej migrácii. Okrem toho EÚ môže teraz prispôsobovať uplatňovanie určitých pravidiel tomu, ako krajina, ktorá nie je členom EÚ, spolupracuje pri návrate a readmisii svojich štátnych príslušníkov, ktorí sa v EÚ zdržiavajú neoprávnene.

Bezpečnosť a obrana

V júli Komisia predstavila novú stratégiu EÚ v oblasti bezpečnostnej únie na roky 2020 – 2025, ktorá sa zameriava na oblasti, v ktorých môže EÚ účinnejšie podporovať členské štáty pri zvyšovaní bezpečnosti všetkých občanov Európskej únie. V stratégii sa stanovujú nástroje a opatrenia, ktoré sa majú vyvinúť počas nasledujúcich piatich rokov, aby sa zaistila bezpečnosť pre všetkých vo fyzickom aj digitálnom prostredí. Stratégia pokrýva rôzne oblasti od boja proti terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, cez predchádzanie hybridným hrozbám a ich odhaľovanie či zvyšovanie odolnosti našej kritickej infraštruktúry až po propagáciu kybernetickej bezpečnosti a podporu výskumu a inovácie.

VIDEO: bezpečnostná únia EÚ pomáha chrániť každého v Európe.

Boj proti organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti

Komisia v roku 2020 zintenzívnila boj proti organizovanej trestnej činnosti a medzinárodným zločincom tým, že začala iniciatívy vo viacerých oblastiach. V posledných rokoch došlo vo všetkých členských štátoch k dramatickému nárastu nahlásených prípadov sexuálneho zneužívania detí online, čo naznačuje, že tento problém sa v dôsledku pandémie stal ešte závažnejším. V júli Komisia prijala novú stratégiu EÚ pre účinnejší boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí. Zameriava sa na zabezpečenie toho, aby bol zavedený vhodný právny rámec, ktorý umožní účinnejšie zásahy orgánov presadzovania práva a podnieti koordinovanú reakciu v oblasti prevencie, vyšetrovania a pomoci obetiam, na ktorej sa budú podieľať všetci príslušní aktéri. V septembri Komisia takisto navrhla dočasné právne predpisy s cieľom zabezpečiť, aby poskytovatelia online komunikačných služieb mohli naďalej uplatňovať dobrovoľné opatrenia na odhaľovanie a nahlasovanie sexuálneho zneužívania detí online a odstraňovanie materiálu zobrazujúceho sexuálne zneužívanie detí.

EÚ už niekoľko rokov koordinuje opatrenia na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami, nové hrozby si však vyžadujú nové opatrenia. V júli Komisia prijala nový akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025, ktorý sa zameriava na obmedzenie prístupu na čierny trh so strelnými zbraňami a na zlepšenie kapacity presadzovania práva a medzinárodnej spolupráce. Novým protidrogovým programom a akčným plánom EÚ na boj proti drogám na roky 2021 – 2025 má Komisia v úmysle riešiť nárast obchodovania s drogami a užívania nelegálnych drog v Európe. K drogovej problematike pristupuje z hľadiska vnútroštátnej úrovne, úrovne EÚ a medzinárodnej úrovne, pričom sa zameriava na lepšiu bezpečnosť (všetky aspekty nedovoleného obchodovania), intenzívnejšiu prevenciu, lepší prístup k liečbe a znižovanie rizík a škôd.

V reakcii na exponenciálny nárast finančnej a hospodárskej trestnej činnosti a rozsiahlej organizovanej trestnej činnosti a na žiadosti členských štátov o operačnú podporu zriadila Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) v júni Európske centrum pre finančnú a hospodársku trestnú činnosť.

Predchádzanie radikalizácii a terorizmu a boj proti nim

Komisia prijala viaceré iniciatívy na posilnenie vykonávania právneho rámca EÚ v oblasti boja proti terorizmu. V júni Komisia uverejnila usmernenia na pomoc vnútroštátnym orgánom, podnikom a online trhom pri uplatňovaní pravidiel o chemických látkach, ktoré by sa mohli zneužiť na výrobu podomácky vyrobených výbušnín (prekurzorov výbušnín). Spustil sa aj online monitorovací program na sledovanie vplyvu týchto pravidiel. V septembri Komisia uverejnila správu, v ktorej posúdila opatrenia, ktoré členské štáty prijali na dosiahnutie súladu s pravidlami EÚ v oblasti boja proti terorizmu. Tieto pravidlá sú hlavným nástrojom trestného súdnictva na úrovni EÚ na boj proti terorizmu.

V decembri Komisia navrhla nový program boja proti terorizmu s cieľom posilniť odolnosť EÚ proti terorizmu. Program stavia na práci posledných rokov a zahŕňa opatrenia na podporu členských štátov pri predvídaní teroristických hrozieb, predchádzaní im, ochrane pred nimi a reagovaní na ne. Komisia takisto navrhla posilniť mandát Europolu revíziou nariadenia o Europole. Cieľom tejto iniciatívy je zlepšiť podporu, ktorú Europol poskytuje členským štátom v boji proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti, a prehlbovať spoluprácu a výmenu informácií.

Riešenie vyvíjajúcich sa hrozieb: EÚ podporuje vnútroštátne orgány presadzovania práva a justičné orgány prostredníctvom nástrojov, ktorými reaguje na nové hrozby, bojuje proti počítačovej kriminalite, nezákonnému obsahu na internete a hybridným hrozbám.

Skončili sa rokovania o nariadení o predchádzaní šíreniu teroristického obsahu online, na základe ktorého sa bude rýchlo odstraňovať teroristická propaganda a zároveň sa zabezpečí sloboda prejavu a väčšia transparentnosť. Súbežne pokračuje práca v rámci internetového fóra EÚ, ktoré bojuje proti šíreniu teroristickej propagandy na internete. Komisia tiež poskytla cielenejšiu podporu členským štátom a odborníkom z prvej línie prostredníctvom siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii vo vopred vymedzených prioritných oblastiach.

Ochrana kritickej infraštruktúry

Na poskytovanie mnohých základných služieb obyvateľstvu je nevyhnutná kľúčová fyzická aj digitálna infraštruktúra, ako sú letiská, elektrárne, zdravotnícke zariadenia alebo telekomunikačné siete. Táto infraštruktúra musí byť odolná voči všetkým ohrozeniam, či už prírodným, alebo spôsobeným človekom, náhodným alebo úmyselným. Komisia v decembri navrhla novú smernicu o odolnosti kritických subjektov, ktoré sú základom životne dôležitých služieb v mnohých odvetviach.

Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu

Cieľom nového akčného plánu Komisie na boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je odstrániť všetky zostávajúce nedostatky a prípadné slabé miesta pravidiel EÚ v tejto oblasti. Akčný plán je založený na šiestich pilieroch, z ktorých každý je zameraný na zlepšenie celkového boja EÚ proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ako aj na posilnenie globálnej úlohy EÚ v tejto oblasti. Kombináciou týchto šiestich pilierov sa zabezpečí, že pravidlá EÚ budú harmonizovanejšie, a teda účinnejšie. Uplatňovanie týchto pravidiel bude podliehať lepšiemu dohľadu a zlepší koordináciu medzi orgánmi členských štátov.

Nadčasové bezpečnostné prostredie: EÚ podporuje ochranu kritickej infraštruktúry pred širokou škálou hrozieb a budovanie jej odolnosti voči nim. Kľúčovými oblasťami záujmu sú posilnenie kybernetickej bezpečnosti a ochrana verejných priestorov.

Obranný priemysel

Rozdrobenosť obranného priemyslu ohrozuje schopnosť Európskej únie vybudovať novú generáciu kritických obranných spôsobilostí. To by mohlo viesť k oslabeniu strategickej autonómie a zvrchovanosti EÚ a jej schopnosti konať ako garant bezpečnosti. V roku 2020 predstavovali významný krok vpred dva inovačné pilotné programy EÚ – prípravná akcia pre výskum v oblasti obrany s rozpočtom 90 miliónov EUR a Program rozvoja európskeho obranného priemyslu s rozpočtom 500 miliónov EUR. Z prípravnej akcie sa v priebehu roka poskytlo 23 miliónov EUR na financovanie 10 výskumných projektov v oblasti obrany, zatiaľ čo z programu rozvoja sa poskytlo 200 miliónov EUR na 16 projektov. Tieto programy pripravujú pôdu pre plnohodnotný Európsky obranný fond, ktorý od roku 2021 pomôže vybudovať integrovanú základňu obranného priemyslu v celej EÚ.

Súbežne s tým členské štáty a Európska služba pre vonkajšiu činnosť pokračovali v práci na vykonávaní obranných iniciatív vrátane stálej štruktúrovanej spolupráce v oblasti obrany a koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany. Rada poverila vysokého predstaviteľa/podpredsedu Komisie Josepa Borrella, aby vypracoval Strategický kompas s cieľom posilniť spoločnú európsku bezpečnostnú a obrannú kultúru a vymedziť politické usmernenia v oblasti krízového riadenia, odolnosti, rozvoja spôsobilostí a partnerstiev.

Náročné obdobie pre hospodárstvo EÚ

Pandémia koronavírusu predstavuje pre svetové hospodárstvo a hospodárstvo EÚ bezprecedentný otras s veľmi vážnymi ekonomickými a sociálnymi dôsledkami. Podľa prognózy Komisie z jesene sa predpokladalo, že hospodárstvo EÚ v roku 2020 klesne o 7,4 % a následne dôjde k nárastu o 4,1 % v roku 2021 a o 3 % v roku 2022. Hoci pandémia postihla hospodárstva všetkých členských štátov, jej vplyv, ako aj sila obnovy sa budú v jednotlivých regiónoch výrazne líšiť.

Miera nezamestnanosti v EÚ ako celku sa má zvýšiť zo 6,7 % v roku 2019 na 7,7 % v roku 2020, pričom neúmerne postihne ženy, mladých ľudí, nízkokvalifikovaných a dočasných pracovníkov. Chudoba, sociálne vylúčenie a nerovnosti budú pravdepodobne narastať, a preto bude dôležité, aby bola obnova inkluzívna a spravodlivá pre všetkých.

Výzvy, ktoré priniesla pandémia v roku 2020, znovu zdôrazňujú význam koordinácie hospodárskej politiky v EÚ. Európsky semester predstavuje osvedčený rámec pre koordináciu hospodárskych politík a politík zamestnanosti, ktoré prevádzajú EÚ a jej členské štáty cez výzvy súvisiace s obnovou a so zelenou a digitálnou transformáciou. Európsky semester a nový Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sú preto úzko prepojené. Plány podpory obnovy a odolnosti členských štátov sa budú posudzovať na základe predchádzajúcich odporúčaní pre jednotlivé krajiny, keďže tieto odporúčania odrážajú hlavné výzvy špecifické pre daný členský štát. S ohľadom na uvedené prepojenie sa harmonogram európskeho semestra na roky 2020 – 2021 dočasne prispôsobil spusteniu nového nástroja.

V súlade s európskou zelenou dohodou Komisia začala v roku 2020 do európskeho semestra začleňovať aj ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja ako súčasť svojej stratégie zameranej na konkurencieschopnú udržateľnosť a budovanie hospodárstva v prospech ľudí a planéty.

Napriek hospodárskej neistote spôsobenej pandémiou sa v prvom polroku 2020 investovalo v celej EÚ v rámci štyroch fondov politiky súdržnosti viac ako 23 miliárd EUR, čo je od konca roka 2019 nárast o viac ako 5 %. V rámci dvoch Investičných iniciatív v reakcii na koronavírus, ktoré sa zaviedli v marci a apríli vďaka okamžitému návrhu Komisie a rýchlemu schváleniu Európskym parlamentom a Radou, prebieha výrazné preprogramovanie, ktoré umožňuje, aby sa vo všetkých členských štátoch finančné prostriedky sprístupnili a pridelili na opatrenia priamo súvisiace s krízou (pozri aj Spoločnú reakciu na COVID-19).

Finančné prostriedky sprístupnené v rámci Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus (CRII) a Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus Plus (CRII+) podporili núdzové nákupy zdravotníckeho vybavenia a pomohli podnikom udržať sa na trhu. Patria medzi ne napríklad (v smere hodinových ručičiek). Poľsko kúpilo 536 ventilátorov a 120 záchranných vozidiel. Slovensko kúpilo 110 dodatočných záchranných vozidiel. Podpora prevádzkového kapitálu v malých a stredných podnikoch dosiahla v Rumunsku 800 miliónov eur. Bulharsko kúpilo 317 ventilátorov a vyše 2 milióny rúšok. Podpora prevádzkového kapitálu v malých a stredných podnikoch dosiahla v Grécku 1,3 miliardy eur. Taliansko podporilo 470 laboratórií a financovalo 2,5 milióna testov Sars-Co V 2. Španielsko zriadilo takmer 3800 dodatočných lôžok jednotiek intenzívnej starostlivosti, získalo 1,8 miliardy kusov osobných ochranných prostriedkov a nakúpilo 2170 pľúcnych ventilátorov. Portugalsko podporilo výrobu zdravotníckych pomôcok, testov a osobných ochranných prostriedkov. Podpora prevádzkového kapitálu v malých a stredných podnikoch dosiahla v Maďarsku 320 miliónov eur. Francúzsko poskytlo 223 miliónov eur vo forme grantov a finančných nástrojov pre viac ako 3200 malých a stredných podnikov. Írsko financovalo obstaranie 65 miliónov kusov osobných ochranných prostriedkov pre zdravotníckych pracovníkov.

Nová priemyselná stratégia pre Európu

V marci Komisia uverejnila Novú priemyselnú stratégiu pre Európu, v ktorej načrtáva, ako vytvoriť vhodné podmienky, ktoré by priemyslu pomohli udržať si celosvetovú konkurencieschopnosť a byť na čele zelenej a digitálnej transformácie. Pandémia tieto trendy urýchlila a poukázala na to, ako môže globálna závislosť EÚ ovplyvniť našu schopnosť reagovať na krízu. Táto stratégia pomôže podporiť obnovu Európy a zabezpečiť odolnosť hospodárstva.

Európska zelená dohoda je novou stratégiou rastu Európy. Jej jadro tvorí náš cieľ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Podnikatelia potrebujú vhodné podmienky na to, aby svoje nápady pretavili do výrobkov a služieb a aby podniky všetkých veľkostí prosperovali a rástli. EÚ musí využiť vplyv, veľkosť a integráciu svojho jednotného trhu na to, aby jej hlas mal vo svete váhu a aby mohla určovať globálne normy. Digitálne technológie menia podobu priemyslu a spôsob, akým podnikáme. Umožňujú hospodárskym subjektom byť proaktívnejšími, poskytujú pracovníkom nové zručnosti a podporujú dekarbonizáciu nášho hospodárstva.

Od marca Komisia predložila niekoľko návrhov týkajúcich sa cieľov stratégie: akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo; akčný plán pre kritické suroviny; vodíkovú stratégiu EÚ na podporu prechodu na čistú energiu a digitálnej transformácie nášho priemyslu (pozri aj Vytvorenie klimaticky neutrálnej Európy pripravenej na digitálny vek) a akčný plán pre oblasť duševného vlastníctva na podporu technologickej suverenity a priemyselnej odolnosti EÚ. Komisia zároveň pracovala na posilnení úlohy priemyselných ekosystémov tým, že analyzovala ich investičné potreby. Aby EÚ bola schopná zaručiť rovnaké podmienky na jednotnom trhu, Komisia uverejnila bielu knihu a viedla rozsiahle konzultácie o rušivých vplyvoch zahraničných subvencií a o tom, ako tieto vplyvy riešiť.

Cieľom stratégie pre MSP, ktorá je sprievodným dokumentom k balíku opatrení pre priemyselnú stratégiu, je naplno využiť potenciál 25 miliónov malých a stredných podnikov v Európe. Iniciatívy, ako sú poradcovia pre udržateľnosť a prístup k investíciám v rámci iniciatívy Escalar, ktorých cieľom je získať až 1,2 miliardy EUR rizikového a súkromného kapitálu na investície do prelomových inovácií, pomôžu týmto podnikom prispôsobiť sa priemyselnej transformácii a zohrávať v nej kľúčovú úlohu.

Priemyselná transformácia Európy závisí aj od integrovaného a riadne fungujúceho jednotného trhu. S cieľom riešiť zostávajúce prekážky Komisia navrhla opatrenia na lepšie presadzovanie existujúcich pravidiel jednotného trhu vrátane zriadenia osobitnej skupiny pre presadzovanie jednotného trhu, ktorá zohrala dôležitú úlohu pri odstraňovaní obmedzení súvisiacich s pandémiou. Nové pravidlá týkajúce sa vzájomného uznávania tovaru takisto umožnia spoločnostiam rýchlejšie a jednoduchšie predávať svoje výrobky v celej Európe.

Politika v oblasti kozmického priestoru

Priemyselnú základňu EÚ môžu posilniť aj vesmírne technológie, údaje a služby, ktoré podporia rozvoj inovačných výrobkov a služieb vrátane nových špičkových inovačných technológií. Ako príklad možno uviesť, že Galileo, navigačná zložka Vesmírneho programu EÚ, v roku 2020 posilnil svoju prítomnosť na trhu a počet smartfónov kompatibilných s týmto systémom presiahol 1,7 miliardy. Mobilné zariadenia so systémom Galileo poskytujú presnejšie a spoľahlivejšie informácie o polohe, najmä v mestských oblastiach.

V decembri 2020 dosiahli Parlament a Rada predbežnú politickú dohodu o nariadení EÚ o vesmírnom programe, ktoré zastrešuje všetky zložky Vesmírneho programu EÚ s rozpočtom 13 miliárd EUR (zatiaľ najväčší rozpočet na úrovni EÚ pre túto oblasť). V novom naradení sa odráža rastúce zapojenie a ambície EÚ v oblasti vesmíru, ktoré presahujú rámec hlavných programov Copernicus a Galileo a zahŕňajú nové opatrenia na podporu bezpečnosti vesmírneho priestoru, nezávislého prístupu do vesmíru a podnikania v oblasti vesmíru. Zároveň pokračovali aj rokovania o rámcovej dohode o finančnom partnerstve medzi Komisiou, Európskou vesmírnou agentúrou a budúcou Agentúrou EÚ pre vesmírny program s cieľom vymedziť rozdelenie úloh medzi tieto dve agentúry v súlade s nariadením o vesmírnom programe.

Letectvo

Komisia v septembri predstavila svoje plány na modernizáciu európskeho vzdušného priestoru prostredníctvom zmeneného návrhu o jednotnom európskom nebi 2+. Cieľom iniciatívy je zlepšiť efektívnosť manažmentu letovej prevádzky a prispieť k znižovaniu meškaní a vplyvu letov na životné prostredie tak, aby sa zároveň zachovala vysoká úroveň bezpečnosti a aby sa náklady, ktoré platia používatelia vzdušného priestoru, udržali pod kontrolou.

Excelentný výskum a inovácia

V októbrovom oznámení Komisie o novom európskom výskumnom priestore sa stanovujú plány pre oblasť výskumu a inovácie, ktoré majú podporiť obnovu EÚ a zelenú a digitálnu transformáciu. V oznámení sa uvádzajú podmienky na vytvorenie európskeho výskumného priestoru založeného na konkurencieschopnosti, otvorenosti a talente. Štrnásť navrhovaných opatrení pomôže stanoviť priority pre investície, zlepšiť prístup k excelentnosti, vyškoliť a prilákať najlepšie talenty, premeniť inovačné nápady na nové produkty a služby a priblížiť vedu občanom.

V júni 2020 Komisia zriadila Fond Európskej rady pre inováciu určený na priame kapitálové a kvázi kapitálové investície do kapitálu startupov a malých a stredných podnikov. Ide o prvý prípad, keď Komisia uskutočnila takéto priame kapitálové investície do podnikov. Celkovo bolo na kapitálové investície vo výške takmer 600 miliónov EUR predbežne vybraných 140 podnikov v mnohých odvetviach náročných na technológie (vrátane zdravotníctva, digitálnych technológií a energetiky).

V júni Komisia, Európska investičná banka a Investitionsbank Berlin oznámili prvé kolo financovania z fondu EÚ na boj proti malárii, ktorého cieľom je podporovať cenovo dostupné a inovatívne riešenia na prevenciu a liečbu malárie. Z finančných prostriedkov vo výške 70 miliónov EUR sa podporia vedecky sľubné projekty, ktoré farmaceutický priemysel ešte nerealizuje. Fond sa opiera o InnovFin EU a Európsky fond pre strategické investície, čo sú spoločné iniciatívy Komisie a Európskej investičnej banky.

VIDEO: nový Európsky výskumný priestor.

Banková únia a únia kapitálových trhov

Kríza spôsobená koronavírusom ovplyvňuje aj poskytovanie úverov a naše finančné trhy a sila obnovy závisia od riadne fungujúcich kapitálových trhov a prístupu k financovaniu. V júni Parlament schválil tzv. rýchle riešenia v súvislosti s nariadením o kapitálových požiadavkách s cieľom povzbudiť banky, aby poskytovali úvery podnikom a domácnostiam, a v júli Komisia oznámila opatrenia, ktoré kapitálovým trhom uľahčia poskytovanie pomoci podnikom EÚ zotavujúcim sa z krízy.

So zámerom zmierniť vplyv pandémie na ľudí a podniky bol v júli po dvoch stretnutiach, ktoré zorganizovala Komisia so zástupcami spotrebiteľov a podnikov, európskych bánk, iných úverových inštitúcií a sektora poisťovníctva, vypracovaný zoznam najlepších postupov. V zozname sa uvádza, ako môžu títo účastníci trhu počas krízy podporovať občanov a podniky. Rokovania sú súčasťou širšieho úsilia Komisie o zvýšenie objemu poskytovaných úverov.

V septembri Komisia oznámila nový akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov, ktorá bude fungovať v prospech ľudí a podnikov. Napriek tomu, že ide o dlhodobý projekt, zmeny môžu priniesť už aj krátkodobé opatrenia – napríklad zjednodušenie požiadaviek na kótovanie pre malé a stredné podniky, podpora dlhodobejších kapitálových investícií zo strany poisťovateľov a bánk, podnecovanie bánk k väčšiemu využívaniu sekuritizácie a zlepšenie prístupu investorov k informáciám.

Mnohé domácnosti a podniky sa v dôsledku pandémie dostali pod značný finančný tlak. Jednou z hlavných priorít Komisie je preto zaistiť, aby občania a podniky mali naďalej prístup k úverom od svojich bánk. Koncom roka 2020 Komisia navrhla stratégiu na riešenie nesplácaných úverov, ktorá zabezpečuje ochranu dlžníkov a zároveň môže pomôcť predísť nárastu nesplácaných úverov podobnému tomu, k akému došlo po poslednej finančnej kríze. Cieľom je prispieť k rýchlej a udržateľnej obnove hospodárstva po skončení pandémie a zároveň zachovať stabilitu európskeho finančného sektora a schopnosť bánk poskytovať úvery reálnej ekonomike.

Prijatím nariadenia o taxonómii udržateľného financovania v roku 2020 sa únia kapitálových trhov stáva ekologickejšou a pomáha EÚ dosiahnuť jej ciele v oblasti klímy tým, že podporuje investície súkromného sektora do ekologických a udržateľných projektov. (Pozri aj Vytvorenie klimaticky neutrálnej Európy pripravenej na digitálny vek.)

Spravodlivé, jednoduché a moderné zdaňovanie a clá

Spravodlivé zdaňovanie má zásadný význam pre ochranu verejných príjmov, vytvorenie rovnakých podmienok a zabezpečenie sociálnej spravodlivosti. V roku 2020 Komisia začala pracovať na zmene daňového prostredia v Európe s cieľom dosiahnuť, aby bolo spravodlivejšie a priaznivejšie pre rast. V júli predložila nový daňový balík vrátane akčného plánu pre spravodlivé a jednoduché zdaňovanie, ktorý má čestným daňovníkom uľahčiť platenie daní a zároveň zúžiť priestor pre daňové podvody. Na základe návrhu Komisie z júla sa členské štáty v novembri dohodli na nových pravidlách daňovej transparentnosti pre digitálne platformy. V reakcii na oznámenie Komisie z 15. júla Rada prijala aj závery o spravodlivej daňovej súťaži v EÚ a mimo nej.

Pokiaľ ide o clá, v septembri Komisia prijala nový akčný plán pre colnú úniu, v ktorom sa stanovuje súbor opatrení na zabezpečenie toho, aby pracovné postupy colných orgánov EÚ boli inteligentnejšie, inovatívnejšie a efektívnejšie. V októbri prijala iniciatívu na vytvorenie prostredia centrálneho elektronického priečinka EÚ pre colníctvo, čo je digitálne riešenie, ktoré v budúcnosti umožní rýchlejšiu a efektívnejšiu výmenu elektronických údajov medzi rôznymi orgánmi štátnej správy zapojenými do colného vybavovania tovaru na hraniciach.

Spravodlivá hospodárska súťaž

Budúca priemyselná, ekologická a digitálna stratégia Európy musí byť založená na spravodlivej hospodárskej súťaži. Politika hospodárskej súťaže zabezpečuje rovnaké podmienky, ktoré poskytujú podnikom motiváciu investovať, inovovať a rásť. Prispieva ku konkurencieschopnosti hospodárstva EÚ a európskych spoločností a chráni prístup spoločností EÚ ku kvalitným vstupom za atraktívne ceny, pričom zabezpečuje, aby zostali konkurencieschopné doma aj celosvetovo. Spoľahlivé pravidlá hospodárskej súťaže EÚ umožňujú spoluprácu v prospech hospodárskej súťaže, podporujú rast a rozvoj silných podnikov, či už väčších alebo malých a stredných, a umožňujú a podporujú ekologizáciu nášho hospodárstva.

V roku 2020 Komisia pokračovala v presadzovaní práva v oblasti kontroly štátnej pomoci, kontroly koncentrácií a antitrustových pravidiel na všetkých trhoch vrátane digitálnych, farmaceutických, základných priemyselných a iných trhov.

Treba poznamenať, že Komisia v rámci svojej hospodárskej reakcie na pandémiu COVID-19 v marci prijala dočasný rámec štátnej pomoci, ktorý členským štátom umožňuje využívať plnú flexibilitu pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci na podporu podnikov zasiahnutých bezprecedentnými dôsledkami pandémie. V priebehu roka Komisia prijala takmer 400 rozhodnutí, ktorými schválila 500 vnútroštátnych opatrení oznámených 27 členskými štátmi a Spojeným kráľovstvom v súvislosti s pandémiou koronavírusu.

Počas niekoľkých posledných rokov dochádza k čoraz rýchlejším zmenám a svet je čoraz digitalizovanejší a prepojenejší. V tejto súvislosti Komisia pokračovala v úvahách o spôsobe uplatňovania pravidiel hospodárskej súťaže a v preskúmavaní pravidiel hospodárskej súťaže v oblasti kontroly štátnej pomoci, kontroly koncentrácií a antitrustu v súlade s ekologickými a digitálnymi prioritami predsedníčky von der Leyenovej.

Okrem toho Komisia 15. decembra predložila akt o digitálnych trhoch a akt o digitálnych službách, ktoré majú účinnejšie riešiť problémy vznikajúce na digitálnych trhoch náchylných na zlyhania trhu, ako je napríklad postavenie určitých digitálnych platforiem ako strážcov prístupu. (Viac informácií o týchto iniciatívach pozri vo Vytvorení klimaticky neutrálnej Európy pripravenej na digitálny vek.)

Silná sociálna Európa pre zelenú a digitálnu transformáciu

Len jeden z dvadsiatich piatich pracovníkov s nízkou kvalifikáciou má prospech z celoživotného vzdelávania. Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov bol v roku 2018 na úrovni 14,1%. Len 50% osôb so zdravotným postihnutím, ktoré chcú pracovať, má zamestnanie. Viac než jedno dieťa z piatich je ohrozené chudobou a sociálnym vylúčením. Štyridsiatim percentám prípadov ochorenia na rakovinu možno predísť. Nezamestnanosť mladých ľudí v európskych regiónoch sa pohybuje v rozmedzí od 2,8% do 64%.

Oživenie hospodárstva po kríze spôsobenej koronavírusom musí byť spravodlivé a inkluzívne a zároveň musí pripraviť občanov na súbežnú zelenú a digitálnu transformáciu. EÚ bude uprednostňovať sociálny rozmer hospodárstva, a to najmä podporou členských štátov pri implementácii Európskeho piliera sociálnych práv v plnej miere. V roku 2020 Európska komisia spustila iniciatívy na vytvorenie silnej sociálnej Európy, pričom pilier využívala ako svoj základ. Členské štáty, regióny a partneri EÚ mali vyjadriť svoje názory na to, ako dosiahnuť ciele piliera v rámci prípravy nového akčného plánu v roku 2021.

Infografika uvádza percentuálny podiel pracovníkov s minimálnou mzdou, ktorí dokážu len ťažko vyžiť. Dve percentá dokážu veľmi ľahko vyžiť, 7% ľahko a 21% pomerne ľahko. 39% má pomerné ťažkosti a 20% ťažkosti vyžiť. A napokon jedenástim percentám sa podarí dosiahnuť koniec mesiaca veľmi ťažko. Viacerí títo pracovníci sú zamestnaní v poľnohospodárstve alebo v odvetví upratovania a väčšinu pracovníkov s minimálnymi mzdami – takmer 60% – tvoria ženy. Zdroj: Výpočty nadácie Eurofound založené na EU-SILC 2018.

Jednou zo zásad piliera a prioritou predsedníčky Ursuly von der Leyenovej je zabezpečiť, aby mal každý pracovník v EÚ primeranú minimálnu mzdu, ktorá umožňuje dôstojný život. V októbri preto Komisia navrhla zlepšiť v Európe primeranosť a dosah ochrany, ktorú poskytuje minimálna mzda. Cieľom navrhovanej smernice je zabezpečiť, aby všetci pracovníci v EÚ boli chránení primeranou minimálnou mzdou, ktorá umožňuje dôstojný život bez ohľadu na to, kde pracujú. Podporuje aj kolektívne vyjednávanie o stanovovaní miezd vo všetkých členských štátoch a zameriava sa na zníženie mzdovej nerovnosti a chudoby pracujúcich osôb, pričom rešpektuje rôznorodosť vnútroštátnych kontextov a tradícií.

Rozvoj zručností ľudí

Zelenou a digitálnou transformáciou sa mení spôsob, akým pracujeme, učíme sa, zapájame sa do spoločnosti a vedieme náš každodenný život. Pandémia zároveň výrazne zasiahla do životov miliónov ľudí v EÚ, ktorí prišli o prácu alebo utrpeli značnú stratu príjmu. Európa môže zvládnuť tieto výzvy, ako aj využiť príležitosti len vtedy, ak občania získajú správne zručnosti.

Európsky program v oblasti zručností je päťročný plán, ktorý má jednotlivcom a podnikom pomôcť rozvíjať lepšie zručnosti, zvýšiť ich počet a využívať ich v praxi. Program mobilizuje verejných a súkromných partnerov prostredníctvom súboru ambicióznych cieľov v oblasti rozvoja zručností, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025.

Tento program zahŕňa 12 opatrení zoradených do štyroch oblastí: pakt pre zručnosti na podporu spoločných opatrení na maximalizáciu vplyvu investícií do zlepšovania zručností pracovnej sily, opatrenia na zabezpečenie toho, aby mali ľudia náležité zručnosti pre príslušné pracovné miesta, nástroje a iniciatívy na podporu ľudí v ich celoživotnom vzdelávaní a rámec na uvoľnenie investícií do zručností.

Program sa začal 1. júla 2020 a opatrenia v rámci siedmich z jeho 12 hlavných iniciatív už prebiehajú. Zostávajúcich päť hlavných iniciatív sa začne v roku 2021.

Vytváranie väčšieho počtu príležitostí pre mladých ľudí

Graf zobrazuje vývoj nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ od roku 2008 do roku 2020. Po rovnomernom raste z necelých 16% v roku 2008 po vrcholovú hodnotu 24,9% v roku 2013 začala nezamestnanosť mladých ľudí postupne klesať až po november 2020, kde nastal menší nárast na 17,7%.

Pandémia potvrdila, aké je pre mladých ľudí častokrát ťažké presadiť sa na trhu práce. Zavedením júlového balíka opatrení na podporu zamestnanosti mladých ľudí si EÚ stanovila cieľ podporiť mladých ľudí sprístupnením väčšieho počtu miest na učňovskú prípravu a zabezpečením toho, aby všetci mladí ľudia vo veku do 30 rokov dostali ponuku zamestnania, odbornej prípravy alebo ďalšieho vzdelávania do štyroch mesiacov od straty zamestnania alebo ukončenia vzdelávania. Úlohou iniciatívy je zároveň dosiahnuť, aby boli odborné vzdelávanie a príprava modernejšie, zaujímavejšie a lepšie zodpovedali digitálnemu a zelenému hospodárstvu.

V balíku na podporu zamestnanosti mladých ľudí sa takisto navrhuje posilnenie záruky pre mladých ľudí s cieľom pomôcť v budúcnosti ešte väčšiemu počtu mladých ľudí. Rada v novembri prijala návrh Komisie, ktorý zahŕňa zlepšenia, ako je rozšírenie podpory aj pre zraniteľných mladých ľudí a zvýšenie maximálneho veku na 29 rokov. Členské štáty majú preto k dispozícii finančné prostriedky EÚ na zvýšenie podpory zamestnanosti mladých ľudí, pričom celkovým cieľom je investovať 22 miliárd EUR prostredníctvom nástroja NextGenerationEU a rozpočtu na roky 2021 – 2027.

Vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru

Viac príležitostí pre mladých ľudí znamená aj obohatenie kvality, inkluzívnosti a digitálneho a zeleného rozmeru vzdelávacích systémov. Komisia preto v septembri v úzkej spolupráci s členskými štátmi uverejnila oznámenie o vytvorení európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. V oznámení sa uvádza, ako môžu členské štáty spoločne tvoriť takú EÚ, v ktorej sa študenti aj učitelia môžu slobodne vzdelávať a pracovať na celom kontinente a v ktorej inštitúcie v Európe aj mimo nej môžu bez prekážok navzájom spolupracovať. Na dosiahnutie tohto cieľa EÚ a jej členské štáty stanovili jasné čiastkové ciele s podporou z nástroja NextGenerationEU a programu Erasmus+.

Digitálne vzdelávanie a odborná príprava

V dôsledku krízy spôsobenej koronavírusom sa dištančné vzdelávanie dostalo do centra vzdelávacích postupov, čo poukázalo na nevyhnutnosť zlepšenia digitálneho vzdelávania. V rámci svojho úsilia o podporu digitálnej transformácie Komisia v septembri prijala nový akčný plán digitálneho vzdelávania, v ktorom navrhla súbor iniciatív pre vysokokvalitné, inkluzívne a dostupné digitálne vzdelávanie v EÚ. Vyzýva sa v ňom k intenzívnejšej spolupráci medzi členskými štátmi a medzi zainteresovanými stranami navzájom s cieľom skutočne pripraviť systémy vzdelávania a odbornej prípravy na digitálny vek. Komisia zriadi európske centrum digitálneho vzdelávania na podporu spolupráce medzi príslušnými oblasťami politiky, vytvorenie siete vnútroštátnych poradenských služieb a posilnenie dialógu medzi verejnými a súkromnými subjektmi.

Zintenzívnenie budovania Únie rovnosti

EÚ sa aktívne zapája do vytvárania Únie rovnosti. To znamená zavádzanie politík a opatrení, ktorými sa spochybňujú v spoločnosti ešte stále príliš často prítomné stereotypy, ako aj vytváranie podmienok pre každého na vyjadrenie svojho talentu bez ohľadu na pohlavie, rasový alebo etnický pôvod, vek, zdravotné postihnutie, sexuálnu orientáciu alebo náboženské presvedčenie. Spravodlivejšia EÚ takisto zabezpečí, aby sa pri rozhodovaní zohľadňovali potreby všetkých v spoločnosti.

V decembri Komisia pri príležitosti 20. výročia Charty základných práv Európskej únie prijala novú stratégiu na zlepšenie jej uplatňovania. Správa Komisie z júna 2019 a konzultácie uskutočnené na účely prípravy stratégie poukazujú na to, že charta sa v členských štátoch neuplatňuje v plnom rozsahu. Ľudia nie sú dostatočne informovaní o svojich právach a chceli by vedieť, ako sa domáhať nápravy v prípade porušenia ich práv. V stratégii sa navrhujú spôsoby, ako zabezpečiť účinné uplatňovanie charty, a to aj posilnením postavenia súdov a organizácií občianskej spoločnosti, a ako zlepšiť informovanosť ľudí o ich právach.

Rodová rovnosť

Vytvorenie Únie rovnosti je hlavnou prioritou Komisie a nevyhnutnosťou spravodlivej, silnej a prosperujúcej EÚ pre všetky ženy a všetkých mužov, dievčatá a chlapcov v celej ich rozmanitosti. S cieľom odstrániť nedostatky a umožniť Európskej únii, aby dosiahla svoj plný potenciál vo všetkých oblastiach spoločnosti vrátane vzdelávania, zamestnanosti, podnikania a politiky, Komisia v marci predložila stratégiu pre rodovú rovnosť. Stanovuje sa v nej vízia, politické ciele a opatrenia na dosiahnutie skutočného pokroku v oblasti rodovej rovnosti v EÚ a na splnenie cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja.

Uvedené opatrenia zahŕňajú iniciatívu na predchádzanie osobitným formám rodovo motivovaného násilia a boj proti nim, opatrenia na boj proti rodovým stereotypom, opatrenia na presadzovanie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a rovnakého odmeňovania a presadzovanie rodovej rovnováhy v rozhodovacom procese a politike.

33% žien v EÚ zažilo fyzické a/alebo sexuálne násilie. 22% žien v EÚ zažilo násilie zo strany intímneho partnera. 55% žien v EÚ čelilo sexuálnemu obťažovaniu, pričom pravdepodobnosť, že ženy zažijú sexuálne obťažovanie na internete, je vyššia ako pri mužoch. V EÚ je zamestnaných iba 67% žien oproti 78% mužov. Len 7,8% predsedov predstavenstiev a 8,2% výkonných riaditeľov tvoria ženy.

Zákazy vychádzania a opatrenia na obmedzenie pohybu spomalili šírenie ochorenia COVID-19, ale v mnohých situáciách takisto viedli k zatvoreniu osôb vystavených domácemu násiliu s ich páchateľmi. Hoci je príliš skoro na získanie spoľahlivých údajov, Svetová zdravotnícka organizácia oznámila výrazný nárast domáceho násilia v dôsledku opatrení na obmedzenie pohybu. Komisia zorganizovala online semináre s členskými štátmi o aspektoch rodovej rovnosti v súvislosti s pandémiou. Tieto podujatia sa týkali osvedčených postupov v oblasti boja proti domácemu násiliu, aspektov rodovej rovnosti v práci a starostlivosti a rodovej vyváženosti v rozhodovacom procese, všetko v súvislosti s ochorením COVID-19. Takmer 18 miliónov EUR z iniciatívy Spotlight bolo presmerovaných na riešenie násilia páchaného na ženách a dievčatách počas pandémie. Iniciatíva Spotlight bola spustená v roku 2017 v spolupráci s Organizáciou Spojených národov s príspevkom EÚ vo výške 500 miliónov EUR s cieľom odstrániť všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách.

Boj proti rasizmu

Hoci rasizmus a rasová diskriminácia sú v EÚ zakázané, stále pretrvávajú v mnohých formách, niekedy v kombinácii s diskrimináciou na základe náboženského vyznania alebo viery, pohlavia, sexuálnej orientácie, veku, zdravotného postihnutia alebo migrantského pôvodu. V septembri Komisia predstavila akčný plán EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, aby sa aktéri na všetkých úrovniach spojili a účinnejšie riešili rasizmus vrátane jeho štrukturálnej formy. Upozorňuje členské štáty na prísnejšie uplatňovanie existujúcich právnych predpisov EÚ. Okrem toho sa v ňom stanovuje vymenovanie koordinátora EÚ pre boj proti rasizmu a opatrenia na podporu členských štátov pri zabezpečovaní spravodlivejšej policajnej práce s cieľom predchádzať diskriminačným postojom vrátane rasového a etnického profilovania. Členské štáty budú musieť do konca roka 2022 predložiť aj národné plány na boj proti rasizmu.

Rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov

Podľa prieskumu z roku 2019 sa za posledných 12 mesiacov stretlo s diskrimináciou 45 % Rómov. Najväčšia etnická menšina v Európe vo svojom každodennom živote naďalej čelí neprípustnej diskriminácii a sociálno-ekonomickému vylúčeniu, pričom negatívne stereotypy a predsudky sú stále bežné. V októbri Komisia predstavila posilnený strategický rámec EÚ pre rovnosť, začleňovanie a účasť Rómov na nasledujúcich 10 rokov.

VIDEO: rovnosť príležitostí #EU4Roma.

Všetci Rómovia by mali mať príležitosť v maximálnom rozsahu využívať svoj potenciál a zapájať sa do politického, spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Predchádzajúci rámec sa zameriaval predovšetkým na sociálno-ekonomickú integráciu. V novom strategickom rámci EÚ pre Rómov sa stanovuje súbor minimálnych cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030. Tieto ciele sa budú dosahovať prostredníctvom komplexnejšieho prístupu, ktorý dopĺňa začleňovanie marginalizovaných Rómov podporovaním rovnosti a účasti všetkých. Komisia tiež navrhla Rade odporúčanie o rovnosti, začleňovaní a účasti Rómov so zoznamom konkrétnych opatrení, ktoré majú členské štáty prijať na dosiahnutie spoločných cieľov na úrovni EÚ. Strategický rámec je prepojený s činnosťou Komisie v ďalších oblastiach vrátane rozpočtu EÚ na roky 2021–2027, akčného plánu EÚ proti rasizmu na roky 2020 – 2025, stratégie EÚ v oblasti práv obetí a stratégie EÚ pre rodovú rovnosť.

Rovnosť LGBTIQ osôb

Komisia v svojej prvej stratégii pre rovnosť LGBTIQ osôb uverejnenej v novembri stanovuje opatrenia EÚ na riešenie diskriminácie a výziev, ktorým čelia lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové, intersexuálne a queer osoby. Komisia plánuje iniciatívu na rozšírenie zoznamu európskych trestných činov o homofóbne nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti a navrhuje podporiť členské štáty pri vypracúvaní národných akčných plánov, organizovaní kampaní na zvyšovanie povedomia v celej EÚ, financovaní organizácií občianskej spoločnosti a začleňovaní rovnosti LGBTIQ osôb do politík EÚ.

Európska komisia vo svojej historicky prvej stratégii EÚ pre rovnosť LGBTIQ osôb stanovuje niekoľko kľúčových cieľov v rámci štyroch pilierov, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025. Ide o: boj proti diskriminácii LGBTIQ osôb; zaistenie bezpečnosti LGBTIQ osôb; budovanie inkluzívnych spoločností pre LGBTIQ osoby a vedúcu úlohu pri presadzovaní rovnosti LGBTIQ osôb na celom svete.

Práva osôb so zdravotným postihnutím

Osoby so zdravotným postihnutím môžu čeliť vyššiemu riziku chudoby, nižšej úrovni dosiahnutého vzdelania, prekážkam, ktoré bránia ich plnej účasti na živote spoločnosti, a nedostatku nezávislosti a samostatnosti, ktoré môžu ohroziť ich dôstojnosť a základné práva. Tieto nerovnosti sa ešte prehĺbili v dôsledku pandémie COVID-19. V novembri Komisia uverejnila svoje hodnotenie európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020. Zistilo sa, že hoci existuje priestor na zlepšenie, stratégia mala pozitívny vplyv na začlenenie otázok zdravotného postihnutia do právnych predpisov a politiky EÚ. Medzi príklady prijatej legislatívy patrí Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídel a právne predpisy o právach cestujúcich.

Stratégia EÚ v oblasti práv obetí

V júni Komisia uverejnila prvú stratégiu EÚ v oblasti práv obetí. Hlavným cieľom je zabezpečiť, aby sa všetky obete trestných činov mohli plne spoľahnúť na svoje práva bez ohľadu na to, kde v EÚ bol trestný čin spáchaný alebo za akých okolností. V stratégii sa navrhujú opatrenia, ktoré obetiam umožnia nahlasovať trestné činy, požadovať náhradu škody a prekonať následky trestného činu. Zahrnuté sú tu aj opatrenia na podporu odbornej prípravy justičných orgánov a orgánov presadzovania práva. Správa o implementácii smernice o právach obetí, ktorá bola uverejnená v máji, odhalila vo väčšine členských štátov nedostatky, pokiaľ ide o práva, ako je prístup k informáciám, podporné služby a ochrana, ktoré sa stratégia snaží vyriešiť.

Predvídanie budúcich výziev s cieľom zvýšiť odolnosť EÚ

Kultúra predvídania a pripravenosti má zásadný význam pre riešenie budúcich výziev. Komisia sa vo svojej prvej správe o strategickom výhľade zameriava na začlenenie strategického výhľadu do tvorby politík EÚ, pričom stanovuje rámec pre celú Komisiu a navrhuje strategický výhľad ako nástroj na posilnenie odolnosti EÚ v týchto štyroch rozmeroch: sociálnom a hospodárskom, geopolitickom, zelenom a digitálnom. Predvídanie budúcich trendov je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby tvorcovia politík zohľadňovali dlhodobé otázky, ako sú napríklad demografické výzvy.

VIDEO: Ako strategický výhľad prispeje k ekologickej, digitálnej a spravodlivej transformácii a zlepší odolnosť Európy.

Demografické zmeny menia európsku spoločnosť. V júni Komisia uverejnila svoju historicky prvú správu o vplyve demografických trendov v celej EÚ. Zdôrazňuje sa v nej prepojenie medzi demografickými trendmi a vplyvmi a potenciál zotaviť sa z krízy spôsobenej koronavírusom. Správa je prvým krokom činnosti Komisie v tejto oblasti a pomôže posúdiť, ako čo najlepšie podporiť ľudí, regióny a komunity, ktorých sa zmeny dotýkajú najviac. Slúži aj ako základ zelenej knihy o starnutí a dlhodobej vízii pre vidiecke oblasti, ktorej uverejnenie sa očakáva v roku 2021. Premena demografických výziev na príležitosti pomôže dosiahnuť zelenú a digitálnu transformáciu, ktorá je životne dôležitá pre prosperujúcu a udržateľnú budúcnosť. Bude to znamenať preskúmanie zdravotnej starostlivosti, sociálneho zabezpečenia, verejných rozpočtov a prístupu k službám v kontexte meniaceho sa demografického prostredia s cieľom lepšie prispôsobiť politiky potrebám a realite v praxi.

V roku 2018 dosiahla stredná dĺžka života pri narodení 78,2 roka u mužov a 83,7 roka u žien. Predpokladá sa, že tento rast bude pokračovať: muži narodení v roku 2070 sa podľa všetkého dožijú 86,1 roka a ženy 90,3 roka. V roku 2018 dosiahla priemerná pôrodnosť na ženu 1,55 a medián veku v čase pôrodu sa pohyboval na úrovni 31,3. Očakáva sa, že pôrodnosť v roku 2070 vzrastie na 1,66 a medián veku dosiahne úroveň 31,7. Do roku 2070 bude podiel obyvateľstva vo veku 65 rokov alebo viac predstavovať 30,3% (v porovnaní s 20,3% v roku 2019) a 13,2% ľudí bude vo veku 80 rokov alebo viac (v porovnaní s 5,8% v roku 2019).

Budovanie silnejšej a hlbšej spolupráce s Afrikou

V roku 2020 zaznamenali vzťahy s Afrikou, ktoré sú jednou z hlavných priorít EÚ, rastúcu dynamiku. Koncom februára sa predsedníčka von der Leyen a väčšina členov Komisie zúčastnili na 10. stretnutí Komisie EÚ s Komisiou Africkej únie v etiópskej Addis Abebe.

Stretnutie bolo súčasťou prebiehajúceho dialógu s Africkou úniou a okrem príprav na šiesty samit v roku 2021 poskytlo príležitosť na diskusiu o spoločných výzvach, ako sú mier a správa vecí verejných, zmena klímy, udržateľné pracovné miesta a investície, digitalizácia, mobilita a migrácia.

V marci Komisia a vysoký predstaviteľ Josep Borrell vydali spoločné oznámenie s názvom Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku, ktorého cieľom je posunúť partnerstvo medzi oboma kontinentmi na vyššiu úroveň. V spoločnom oznámení sa navrhujú silnejšie partnerstvá v piatich kľúčových oblastiach: zelená transformácia, digitálna transformácia, udržateľný rast, mier a správa vecí verejných a migrácia a mobilita.

Grafický prehľad uvádza číselné údaje z roku 2018, ktoré sa týkajú oficiálnej rozvojovej pomoci pre Afriku a objemu afrického obchodu s tovarom podľa partnerov. EÚ a 27 členských štátov poskytli Afrike 46% oficiálnej rozvojovej pomoci, čo predstavuje 19,6 miliardy eur. Na druhom mieste sú Spojené štáty, ktoré ponúkli 25%, čo je 10,7 miliardy eur. Zdroj: OECD DAC2A 2018. Pre Čínu nie sú k dispozícii žiadne údaje. Afrika realizovala 32% jej celkového objemu obchodu, čo predstavuje 235 miliárd eur, s Európskou úniou; 17%, teda 125 miliárd eur, s Čínou a 6%, čo predstavuje 46 miliárd eur, so Spojenými štátmi. Zdroj: Medzinárodný menový fond, 2018.

VIDEO: Na ceste ku komplexnej stratégii pre Afriku.

Novembrovým posilnením investícií v Afrike a susedstve EÚ urobila Európska komisia významný krok vpred, čím pomohla stimulovať globálne oživenie po kríze spôsobenej pandémiou, a to uzatvorením 10 dohôd o finančných zárukách v hodnote 990 miliónov eur s partnerskými finančnými inštitúciami. Očakáva sa, že tieto záruky prinesú celkové investície vo výške až 10 miliárd eur. Tieto záruky sú súčasťou reakcie skupiny Team Europe na pandémiu COVID-19.

Rozširovanie EÚ

Politika rozširovania EÚ dostala nový impulz vo februári, keď Komisia predložila svoje návrhy na posilnenie prístupového procesu, aby bol dôveryhodnejší, predvídateľnejší a dynamickejší, s opätovným zameraním na základné reformy a so silnejším politickým riadením. Marcové rozhodnutie EÚ začať prístupové rokovania s Albánskom a so Severným Macedónskom bolo historickým krokom. Členské štáty opätovne potvrdili svoju jednoznačnú podporu európskej perspektíve západného Balkánu na samite EÚ – západný Balkán v máji.

S cieľom podporiť dlhodobé oživenie hospodárstva a urýchliť konvergenciu s EÚ Komisia v októbri predložila hospodársky a investičný plán pre západný Balkán, v ktorom zmobilizovala až 9 miliárd eur vo forme grantov, zatiaľ čo nový záručný nástroj pre západný Balkán by mal zvýšiť investície až do výšky 20 miliárd eur. Plán, ktorý vedúci predstavitelia západného Balkánu schválili na novembrovom samite v Sofii v rámci berlínskeho procesu, podporuje aj silnú regionálnu integráciu prostredníctvom spoločného regionálneho trhu. Na samite sa pristúpilo k dôležitým krokom na posilnenie regionálnej spolupráce s cieľom podporiť sociálno-ekonomické oživenie a konvergenciu, keď sa vedúci predstavitelia západného Balkánu zaviazali k ďalšiemu posilňovaniu regionálnej spolupráce ako spôsobu napredovania na ceste k EÚ.

VIDEO: EÚ financuje inovatívny cestovný ruch v pohraničných regiónoch Elbasan v Albánsku a Polog v Severnom Macedónsku.

Infografika poskytuje prehľad vzťahov medzi EÚ a západným Balkánom. Bosna a Hercegovina je potenciálnym kandidátom a má 3,5 milióna obyvateľov. Európska komisia vydala stanovisko k žiadosti o členstvo v EÚ v máji 2019 a Rada vypracovala závery, v ktorých sa v decembri 2019 schválilo 14 kľúčových priorít. Čierna Hora má 0,6 milióna obyvateľov a je kandidátskou krajinou. V rámci prístupových rokovaní je v súčasnosti otvorených 33 kapitol a tri sú predbežne uzavreté. Albánsko má 2,9 milióna obyvateľov a od marca 2020 sa stalo kandidátskou krajinou, keď sa EÚ rozhodla otvoriť prístupové rokovania. Srbsko má 7 miliónov obyvateľov a je kandidátskou krajinou. V rámci prístupových rokovaní je v súčasnosti otvorených 18 kapitol a dve sú predbežne uzavreté. Kosovo má 1,8 milióna obyvateľov a je potenciálnym kandidátom. V apríli 2016 nadobudla platnosť dohoda o stabilizácii a pridružení. Severné Macedónsko má 2,1 milióna obyvateľov a od marca 2020 sa stalo kandidátskou krajinou, keď sa EÚ rozhodla otvoriť prístupové rokovania.

Vzhľadom na krízu spôsobenú koronavírusom poskytla EÚ západnému Balkánu balík pomoci vo výške 3,3 miliardy eur na riešenie núdzovej situácie v oblasti zdravia a zmiernenie jej sociálno-ekonomického vplyvu. V prípade Turecka sa zmobilizovalo 98 miliónov eur na poskytnutie naliehavo potrebných ochranných prostriedkov a na podporu najzraniteľnejších utečencov.

Vo februári sa v Bruseli uskutočnila medzinárodná darcovská konferencia pod vedením EÚ s názvom Spoločne za Albánsko s cieľom podporiť úsilie o obnovu po zemetrasení, ktoré postihlo krajinu v novembri 2019. EÚ, členské štáty a Európska investičná banka prispeli 400 miliónmi eur k celkovej prisľúbenej sume 1,15 miliardy eur.

Susedská politika

VIDEO: niekedy maličkosti môžu priniesť veľkú zmenu. Vďaka humanitárnej finančnej pomoci EÚ na Ukrajine získala táto zdravotná sestra bicykel a zdravotnícke vybavenie. Teraz môže navštíviť väčší počet ľudí a poskytnúť im lieky a starostlivosť, ktorú potrebujú.

Činnosť EÚ vo východnom a v južnom susedstve musí mať flexibilné a prepojené dlhodobé politické ciele schopné reagovať na nové priority. V spoločnom oznámení Komisie a vysokého predstaviteľa Josepa Borrella o politike Východného partnerstva, ktoré bolo uverejnené v marci, sa poukazuje na cestu k posilneniu odolnosti s cieľom riešiť spoločné výzvy, podporovať udržateľný rozvoj a dosahovať výsledky pre občanov. Lídri členských štátov EÚ a krajín Východného partnerstva na svojom júnovom stretnutí potvrdili strategický charakter tohto partnerstva, ako aj svoj záväzok dosiahnuť ďalšiu integráciu a poskytnúť ľuďom konkrétnejšie výhody. Na podporu východných susedov EÚ v boji proti pandémii COVID-19 boli presmerované granty vo výške viac ako 1 miliarda eur.

Ďalšie kľúčové otázky v roku 2020

V priebehu roka 2020 sa EÚ naďalej prednostne zaoberala geopolitickým vývojom susedných krajín a regiónov, do čoho zapojila všetky svoje nástroje na podporu riadenia a riešenia konfliktov. To zahŕňalo napríklad pokračovanie politickej podpory zvrchovanosti a územnej jednoty Ukrajiny, posilnenie systému zdravotnej starostlivosti v Líbyi a podporu občianskej spoločnosti v Sýrii.

Stabilita a prosperita partnerov EÚ sú kľúčové nielen pre samotné krajiny a občanov, ktorí v nich žijú, ale majú zásadný význam aj pre bezpečnosť a strategické záujmy EÚ. Úsilie EÚ o podporu mieru a stability sa rozširuje na región Sahel (Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger), čo je dobrým príkladom mobilizácie diplomacie EÚ, civilných a vojenských misií a humanitárnej a rozvojovej pomoci prostredníctvom integrovaného prístupu. Príkladom je poskytovanie podpory sprostredkovateľskému úsiliu EÚ po vojenskom prevrate v Mali.

Platnosť Dohody z Cotonou, ktorou sa riadia vzťahy medzi EÚ a členskými štátmi Organizácie afrických, karibských a tichomorských štátov, mala pôvodne uplynúť 29. februára 2020. Po dočasnom predĺžení dosiahla Komisia 3. decembra politickú dohodu s touto organizáciou, ktorá posunie partnerstvo na ďalšiu úroveň, s väčším dôrazom na rôzne regióny a aktualizované normy v mnohých oblastiach, od udržateľného rozvoja a rastu až po ľudské práva, migráciu, mier a bezpečnosť. Formálne uzavretie a podpísanie dohody sa očakáva v roku 2021.

Čína

V roku 2020 sa EÚ snažila upevniť svoje partnerstvo s Čínou prostredníctvom spolupráce, kedykoľvek to bolo možné, rokovaní, kedykoľvek to bolo potrebné, a asertívneho postoja, kedykoľvek to bolo nevyhnutné. EÚ sa snažila o vytvorenie pevnejších základov tohto vzťahu s väčšou reciprocitou a rovnakými podmienkami, pokiaľ ide o hospodárstvo, obchod, investičné vzťahy a ďalšie otázky. Prvým krokom k obnoveniu rovnováhy vzťahov je politická dohoda o komplexnej dohode o investíciách, ktorá sa dosiahla 30. decembra. Samit EÚ – Čína a dve zasadnutia lídrov v septembri a decembri boli príležitosťou na prehĺbenie spolupráce – od krízy spôsobenej koronavírusom až po opatrenia v oblasti klímy – a na diskusiu o nezhodách, a to aj pokiaľ ide o ľudské práva a situáciu v Hongkongu. V súvislosti s obomi týmito otázkam EÚ pri viacerých príležitostiach v priebehu roka vyjadrila pred Čínou svoje znepokojenie a pokračovala vo svojom dôslednom a realistickom prístupe vo vykonávaní opatrení navrhnutých v oznámení z roku 2019 s názvom EÚ – Čína – strategická vízia.

Spolupráca Európskej únie s Čínou. EÚ vyzýva Čínu, aby zabezpečila úplnú reciprocitu a rovnaké podmienky vo svojich obchodných a investičných vzťahoch. Dôležitým krokom v tejto súvislosti je politická dohoda o Komplexnej dohode o investíciách, ktorá sa dosiahla 30. decembra 2020. EÚ a Čína by mali užšie spolupracovať pri riešení výziev vrátane zmeny klímy, pirátstva a situácie v Afganistane. Spolupráca medzi EÚ a Čínou bola hlavným faktorom pri uzatváraní dohody o iránskom jadrovom programe a pri zabezpečovaní jej úplného a účinného vykonávania. EÚ podporuje v Juhočínskom mori mierové urovnávanie sporov v súlade s Dohovorom OSN o morskom práve a zachovanie slobody plavby a preletov. EÚ bude naďalej vyzývať Čínu, aby prevzala väčšiu zodpovednosť za dodržiavanie medzinárodného systému založeného na pravidlách a rešpektovanie ľudských práv.

Libanon

Bejrút zasiahol 4. augusta ničivý výbuch. EÚ prejavila solidaritu s libanonským ľudom tým, že zmobilizovala mechanizmus civilnej ochrany a poskytla okamžitú humanitárnu pomoc a reakciu na krízu v celkovej výške 63 miliónov eur. Sedemnásť členských štátov, Nórsko a Turecko vyslali pátrací a záchranný personál a zdravotnícke tímy poskytli značnú pomoc pri záchrane životov.

Bielorusko

Po prezidentských voľbách v Bielorusku 9. augusta a následných protestoch EÚ jasne uviedla, že výsledky neuznáva a plne podporí demokratické ambície krajiny, a to aj prostredníctvom sankcií voči tým, ktorí sú zodpovední za volebné podvody a následné násilie. Odvtedy EÚ uložila sankcie 55 osobám považovaným za zodpovedné za násilie, neoprávnené zatknutia a falšovanie volebných výsledkov vrátane bývalého prezidenta Alexandra Lukašenka. Komisia presmerovala finančné prostriedky, ktoré poskytuje Bielorusku, na priamu podporu občianskej spoločnosti a slobodných médií, pričom členské štáty sa dohodli na preskúmaní vzťahov medzi EÚ a Bieloruskom a poverili Komisiu vypracovaním komplexného balíka hospodárskej podpory pre demokratické Bielorusko. EÚ je naďalej odhodlaná podporovať práva pokojných demonštrantov a trvá na svojej výzve bieloruským orgánom, aby ukončili násilie a represiu, prepustili všetky zadržiavané osoby a politických väzňov, rešpektovali slobodu médií a občiansku spoločnosť a začali inkluzívny národný dialóg.

Východné Stredozemie

Napätie s Tureckom vo východnom Stredozemí počas celého roka naďalej rástlo. Zatiaľ čo EÚ koná v plnej solidarite s Gréckom a Cyprom s cieľom zastaviť eskaláciu, vzťahy medzi EÚ a Tureckom sú aj naďalej predmetom hlbokého spoločného záujmu. Európska rada sa dohodla, že pod podmienkou, že sa zachová konštruktívne a vytrvalé úsilie o zastavenie nelegálnych činností voči Grécku a Cypru, bude pokračovať v pozitívnom programe EÚ a Turecka. V prípade opätovných jednostranných krokov alebo provokácií porušujúcich medzinárodné právo je však EÚ pripravená použiť všetky nástroje a možnosti, ktoré má k dispozícii, aby ochránila svoje záujmy, ako aj záujmy svojich členských štátov.

EÚ je naďalej plne odhodlaná presadzovať vyhlásenie EÚ a Turecka z roku 2016, ktoré sa naďalej vykonávalo, okrem iného v dôsledku migračného tlaku na hraniciach EÚ s Tureckom vo februári a v marci 2020. Vyhlásenie prinieslo konkrétne výsledky v podobe zníženia prílevu neregulárnych migrantov z Turecka, strát na životoch v Egejskom mori a tlaku na hranice EÚ. Zároveň sa prostredníctvom presídlenia poskytli bezpečné a legálne cesty do EÚ pre viac ako 28 000 ľudí, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu. Stále je naliehavo potrebný pokrok pri obnove a urýchlení návratov migrantov z gréckych ostrovov. Vo všetkých otázkach zostali komunikačné kanály s Tureckom otvorené a aktívne.

Spojené štáty

Výsledok novembrových prezidentských volieb predstavuje jedinečnú príležitosť navrhnúť nový transatlantický program spolupráce založený na spoločných hodnotách, záujmoch a globálnom vplyve. Toto nové partnerstvo predstavené v decembrovom spoločnom oznámení s názvom Nový program EÚ a USA pre globálnu zmenu umožní EÚ a Spojeným štátom americkým spolupracovať v oblasti zdravia, demokracie, zmeny klímy a hospodárskej prosperity, technológií a obchodu.

EÚ a Spojené štáty sú tiež hlavnými obchodnými partnermi. V auguste sa dohodli na zrušení alebo znížení ciel na obchod v hodnote 168 miliónov eur. Balík predstavuje prvé zníženie ciel v ich obchodných vzťahoch za viac ako dve desaťročia a je prvým krokom k zmierneniu napätia v oblasti obchodu, čím sa pripravuje pôda pre širšie opatrenia na uľahčenie obchodu medzi týmito dvoma blokmi.

EÚ a Spojené štáty spája globálne partnerstvo, ktoré nemá obdoby. Majú spolu takmer 1 miliardu obyvateľov a každý rok sú zodpovedné za produkciu jednej tretiny svetového hrubého domáceho produktu, jednu tretinu svetového obchodu a 60% priamych zahraničných investícií na celom svete. Sú aj prvými svetovými darcami humanitárnej pomoci a hlavnými poskytovateľmi rozvojovej pomoci.

Podpora ľudských práv a demokracie na celom svete

Činnosť EÚ na celom svete sa riadi hodnotami dodržiavania ľudských práv, demokracie a právneho štátu.

Na marcový návrh Komisie a vysokého predstaviteľa Josepa Borrella schválila Rada v novembri nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 až 2024. Plán sa zameriava na ochranu a posilnenie postavenia jednotlivcov, budovanie odolných, inkluzívnych a demokratických spoločností a na podporu globálneho systému pre ľudské práva a demokraciu. Pokiaľ ide o rozhodnutia, ktorými sa plán vykonáva, členské štáty sa nedohodli na uľahčení hlasovania kvalifikovanou väčšinou. Konkrétnejšie bude EÚ podporovať a chrániť tých, ktorí obhajujú ľudské práva, bude sa usilovať o zrušenie trestu smrti a vytvorí nástroje na rýchlu reakciu v prípade ohrozenia existujúcich práv a slobôd. Jednou z hlavných nových iniciatív v akčnom pláne je zavedenie globálneho sankčného režimu EÚ v oblasti ľudských práv, ktorý Rada prijala v decembri na základe právnych aktov navrhnutých vysokým predstaviteľom a Komisiou.

Komisia v novembri prijala svoj nový akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2021 – 2025 s cieľom urýchliť pokrok v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien v rámci vonkajších činností EÚ. Poskytne EÚ operačný plán na spoluprácu so všetkými zainteresovanými stranami (vrátane multilaterálnych, regionálnych a národných partnerov, partnerských vlád, občianskej spoločnosti a súkromného sektora) pri presadzovaní rodovej rovnosti a posilňovaní postavenia žien v záujme rodovo rovnocenného sveta, ktorý je základným prvkom na dosiahnutie spravodlivého, udržateľného a inkluzívneho globálneho oživenia spolu s rastom a prosperitou.

V roku 2020 má menej ako 50% žien platenú prácu oproti 76% mužov. Ženy tvoria 80% osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy. V roku 2019 malo rodovú rovnosť ako jeden z cieľov 64,25% všetkých nových projektov v hodnote 8,7 miliardy eur. Do roku 2025 prispeje 85% všetkých nových vonkajších opatrení k rodovej rovnosti a podpore posilnenia postavenia žien.

V roku 2020 má menej ako 50% žien platenú prácu oproti 76% mužov. Ženy tvoria 80% osôb vysídlených v dôsledku zmeny klímy. V roku 2019 malo rodovú rovnosť ako jeden z cieľov 64,25% všetkých nových projektov v hodnote 8,7 miliardy eur. Do roku 2025 prispeje 85% všetkých nových vonkajších opatrení k rodovej rovnosti a podpore posilnenia postavenia žien.

Rozvojová a humanitárna pomoc

Rozpočet Komisie na rozvojovú pomoc v roku 2020 predstavoval 15 miliárd eur. Hlavnou prioritou tohto roka bolo zmiernenie vplyvu ochorenia COVID-19 v najzraniteľnejších krajinách. EÚ sa však angažovala aj v iných oblastiach, ako je napríklad boj proti premnoženiu kobyliek vo východnej Afrike alebo odpustenie dlhu pre niektoré z najchudobnejších a najzraniteľnejších krajín sveta.

Európsky vonkajší investičný plán vo výške 5,1 miliardy eur má v krajinách susediacich s EÚ a v Afrike priniesť investície vo výške viac ako 50 miliárd eur. Plán už je prínosom pre jednotlivcov, komunity a malé podniky a v roku 2020 bol preorientovaný tak, aby pomohol reagovať na pandémiu COVID-19. To zahŕňalo 400 miliónov eur vo forme záruk pre nástroj globálneho prístupu k vakcínam proti ochoreniu COVID-19, ktorý je globálnou iniciatívou na zabezpečenie spravodlivého a rovnocenného prístupu k vakcínam proti COVID-19.

Humanitárna pomoc EÚ sa naďalej dostávala k miliónom zraniteľných ľudí aj napriek mnohým výzvam, ktoré tento rok priniesol. Na takúto pomoc sa vynaložili 2 miliardy eur, pričom najväčší podiel pripadol na subsaharskú Afriku, kde v súčasnosti potrebuje humanitárnu pomoc viac ako 18 miliónov ľudí, a následne na Sýriu, kde sa v núdzi nachádza viac ako 11 miliónov ľudí. EÚ je spolu s členskými štátmi aj naďalej najväčším svetovým poskytovateľom humanitárnej pomoci.

Obchod

Preskúmanie obchodnej politiky

Prístup EÚ k obchodu sa musí riadiť reakciou na nové globálne výzvy a skúsenosťami získanými z krízy spôsobenej koronavírusom. V tejto súvislosti Komisia začala v lete preskúmanie súčasnej obchodnej politiky, ktorá zahŕňala verejnú konzultáciu a ktorej cieľom je dosiahnuť konsenzus o novej strednodobej stratégii pre obchod EÚ.

Silná obchodná a investičná politika má zásadný význam pre podporu hospodárskeho oživenia, vytváranie kvalitných pracovných miest a ochranu podnikov v EÚ pred nekalými praktikami doma i v zahraničí. Podporuje aj širšie priority v oblasti udržateľnosti, zmeny klímy, digitálneho hospodárstva a bezpečnosti. EÚ dôrazne obhajuje systém obchodovania založený na pravidlách. V roku 2020 viedla vypracovanie viacstrannej dočasnej arbitrážnej dohody, aby členovia Svetovej obchodnej organizácie mohli pokračovať v riešení sporov, aj keď jej odvolací orgán stále nie je schopný fungovať. Dohoda nadobudla účinnosť v apríli a do konca roka 2020 k nej pristúpilo 23 členov Svetovej obchodnej organizácie plus EÚ.

Presadzovanie obchodnej politiky

V júli Komisia vymenovala svojho prvého hlavného úradníka pre presadzovanie práva v oblasti obchodu s cieľom posilniť program EÚ v oblasti vykonávania a presadzovania, a to v rámci EÚ, ako aj na celom svete. Úradník zabezpečí, aby partneri v plnej miere dodržiavali svoje záväzky a aby vývozcovia z EÚ, najmä malé a stredné podniky, mohli naplno využívať výhody obchodných dohôd EÚ. Posilní sa nimi aj presadzovanie záväzkov v oblasti udržateľného rozvoja, najmä v súvislosti s klímou a pracovnými právami.

V júli EÚ aktualizovala balík opatrení na ochranu oceliarskeho priemyslu EÚ. Cieľom ochranných opatrení, ktoré vyplývajú z preskúmania v roku 2018, je chrániť výrobné odvetvie pred možnými vplyvmi, napríklad zo strany zahraničných výrobcov ocele, ktorí v nadväznosti na obmedzenia USA týkajúce sa dovozu ocele a hliníka presmerovávajú nadmernú výrobu do EÚ.

EÚ a Mexiko

EÚ a Mexiko ukončili rokovania o novej obchodnej dohode 28. apríla. Dohodu ešte musia EÚ a Mexiko podpísať a ratifikovať.

Mexiko je najväčším obchodným partnerom EÚ v Latinskej Amerike, predstavuje bilaterálny obchod s tovarom v hodnote 66 miliárd eur (2019) a obchod so službami vo výške 19 miliárd eur (2018). Od nadobudnutia platnosti pôvodnej dohody v roku 2001 sa obchod s tovarom medzi EÚ a Mexikom takmer strojnásobil, pričom vývoz tovaru z EÚ dosahuje takmer 40 miliárd eur ročne.

Podľa novej dohody bude takmer celý obchod s tovarom medzi EÚ a Mexikom oslobodený od cla. Nová dohoda obsahuje progresívne pravidlá pre udržateľný rozvoj a záväzok účinne vykonávať Parížsku dohodu o zmene klímy. Je to aj prvá dohoda medzi EÚ a latinskoamerickou krajinou, ktorá zahŕňa ochranu investícií. Obchodná dohoda je súčasťou širšej globálnej dohody medzi EÚ a Mexikom, ktorá zahŕňa aj ľudské práva a politickú a rozvojovú spoluprácu. Ide o prvú obchodnú dohodu EÚ, ktorá obsahuje ustanovenia o boji proti korupcii vrátane opatrení na boj proti úplatkárstvu a praniu špinavých peňazí.

Obchodná dohoda medzi EÚ a Vietnamom

Dohoda EÚ s Vietnamom nadobudla platnosť 1. augusta. Obchodnou dohodou sa postupne zrušia clá na 99 % všetkého tovaru, s ktorým sa obchoduje medzi týmito dvoma hospodárstvami, a spoločnosti z EÚ budú teraz môcť investovať vo Vietname a využívať vládne zákazky za rovnakých podmienok ako ich miestni konkurenti. Dohoda tiež obsahuje silné, právne záväzné a vymáhateľné ustanovenia o udržateľnom rozvoji s cieľom zaručiť dodržiavanie pracovných práv, ochranu životného prostredia a vykonávanie Parížskej dohody o zmene klímy.

Dohoda o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom: rok od uzatvorenia dohody

Prvého februára sme oslávili prvé výročie dohody o hospodárskom partnerstve medzi EÚ a Japonskom. Vďaka tejto dohode sa už posilnil obchod, pričom vývoz EÚ do Japonska sa počas prvých 12 mesiacov vykonávania (do konca januára 2020) medziročne zvýšil o 5 %. Dohodou sa odstraňuje väčšina ciel vo výške 1 miliardy eur, ktoré Japonsko každoročne ukladalo na dovoz z EÚ. Od prvého dňa mohlo viac ako 90 % vývozu EÚ vstúpiť do Japonska bez cla. Po úplnom vykonaní dohody zruší Japonsko clá na 97 % dovozu z EÚ a objem obchodu medzi EÚ a Japonskom by sa mohol zvýšiť o takmer 36 miliárd eur ročne.

Ďalšie prebiehajúce obchodné rokovania

EÚ pokračovala v rokovaniach o obchodných dohodách s Austráliou a Novým Zélandom, pričom v prvom prípade uskutočnila štyri a v druhom prípade tri kolá rokovaní. EÚ uskutočnila jedno kolo rokovaní o obchodnej dohode s Indonéziou a tri kolá rokovaní s Komorami, Madagaskarom, Mauríciom, so Seychelami a Zimbabwe s cieľom prehĺbiť už existujúcu dohodu o hospodárskom partnerstve s týmito krajinami.

EÚ ako multilaterálny partner

Na riešenie stále rastúceho počtu globálnych výziev potrebuje EÚ účinný a posilnený multilaterálny systém. Hoci multilateralizmus bol v posledných rokoch oslabený, EÚ zostáva vytrvalým podporovateľom medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, ktorého jadrom je OSN.

Rok 2020, v ktorom sme oslávili 75. výročie vzniku OSN, bol v tejto súvislosti kľúčovým rokom, keďže celosvetový vplyv pandémie ukázal potrebu zintenzívniť medzinárodnú spoluprácu medzi vedcami, ekonómami a tvorcami politík v rámci OSN, Svetovej zdravotníckej organizácie a Medzinárodného menového fondu, ako aj v rámci G7, G20 a ďalších medzinárodných fór.

EÚ podporila výzvu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa na globálne prímerie vzhľadom na pandémiu COVID-19 a naďalej zohrávala vedúcu úlohu pri mobilizácii medzinárodného spoločenstva v problematických situáciách a spoluorganizovala významné konferencie o Sudáne, Sýrii a Venezuele.

Politiky EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie v oblasti zdravia sa navzájom dopĺňajú, keďže spolupracujú v oblasti ochorenia COVID-19, prevencie budúcich pandémií a ďalších výziev v oblasti zdravia. Spolupráca sa napríklad rozširuje na také oblasti, ako je boj proti rakovine, inovácie v systémoch zdravotnej starostlivosti a bezpečnosť potravín.

EÚ podporuje aj zásadnú reformu Svetovej obchodnej organizácie, a to s jasným cieľom – umožniť Európe, aby pokračovala vo využívaní príležitostí vyplývajúcich z globálnej otvorenosti a integrácie a zároveň riešila problémy týkajúce sa zraniteľnosti našich hospodárskych a politických systémov.

Spojené kráľovstvo vystúpilo z Európskej únie 31. januára 2020 po tom, ako EÚ a Spojené kráľovstvo ratifikovali dohodu o vystúpení. Dohoda, v ktorej sa stanovujú podmienky riadeného odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii, nadobudla platnosť 1. februára 2020. Znamenala začiatok prechodného obdobia do 31. decembra 2020, počas ktorého zostalo Spojené kráľovstvo členom jednotného trhu a colnej únie. Cieľom bolo poskytnúť čas na rokovanie o novom a spravodlivom partnerstve do budúcnosti na základe politického vyhlásenia, na ktorom sa EÚ a Spojené kráľovstvo dohodli v októbri 2019.

Rada 25. februára súhlasila so začatím rozhovorov so Spojeným kráľovstvom, pričom formálne vymenovala Komisiu za vyjednávača EÚ a prijala smernice na rokovania, v ktorých sa stanovuje rozsah budúceho partnerstva a ktoré sa vzťahujú na oblasti ako obchod, rybolov, bezpečnosť a obrana, presadzovanie práva a justičná spolupráca v trestných veciach. Michel Barnier, vedúci Osobitnej skupiny Európskej komisie pre vzťahy so Spojeným kráľovstvom, pokračoval vo svojej úlohe hlavného vyjednávača EÚ.

Rokovania medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom sa začali 2. marca v Bruseli v súvislosti s väčšinou tém, na ktoré sa vzťahuje politické vyhlásenie, s výnimkou zahraničnej a bezpečnostnej politiky, o ktorých Spojené kráľovstvo odmietlo začať rokovania. Rokovania pokračovali aj napriek ťažkostiam spôsobeným pandémiou koronavírusu. Aprílové, májové a júnové kolá rokovaní sa uskutočnili prostredníctvom videokonferencie.

Komisia 18. marca uverejnila návrh právnej dohody o ambicióznom, modernom a komplexnom budúcom partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, ktorým sa mandát Rady z 25. februára premietol do právneho textu.

Súbežne s rokovaniami o budúcom partnerstve medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom EÚ pokračovala vo svojej práci s cieľom zabezpečiť, aby boli všetky podniky, občania a orgány verejnej správy pripravené na nevyhnutné narušenia, ktoré by 1. januára 2021 spôsobilo rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z jednotného trhu a colnej únie EÚ.

Vyjednávači EÚ a Spojeného kráľovstva 24. decembra dosiahli dohodu o znení novej dohody o obchode a spolupráci, ktorou sa majú riadiť ich vzťahy.

Rada 29. decembra prijala rozhodnutie o podpise dohody o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a o jej predbežnom vykonávaní od 1. januára 2021, a to až do súhlasu Európskeho parlamentu a jej uzavretia rozhodnutím Rady.

Dohodu podpísali 30. decembra 2020 obe strany: predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen a predseda Európskej rady Charles Michel podpísali dohodu v Bruseli v mene Európskej únie pred plnou ratifikáciou dohody zo strany EÚ v roku 2021 a predseda vlády Boris Johnson podpísal dohodu v mene Spojeného kráľovstva v Londýne.

Hoci nová dohoda o obchode a spolupráci medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom v žiadnom prípade nezodpovedá úrovni spolupráce, ktorá existovala v čase, keď bolo Spojené kráľovstvo členom EÚ, značne presahuje rámec tradičných dohôd o voľnom obchode a poskytuje pevný základ pre zachovanie nášho dlhodobého priateľstva a budúcej spolupráce.

Zahŕňa:

1. bezprecedentnú dohodu o voľnom obchode;
2. ambicióznu spoluprácu v hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a rybárskych otázkach ako neoddeliteľnú súčasť nového hospodárskeho partnerstva;
3. úzke partnerstvo v oblasti bezpečnosti občanov a
4. prierezový rámec riadenia.

Dohoda odráža skutočnosť, že Spojené kráľovstvo opúšťa ekosystém EÚ a jeho spoločné pravidlá, mechanizmy dohľadu a presadzovania práva, a preto už nemôže využívať výhody, ktoré ponúka účasť na jednotnom trhu.

Dohodou sa každej strane udeľujú práva a povinnosti, pričom sa v plnej miere rešpektuje ich regulačná a rozhodovacia nezávislosť.

Na žiadosť Spojeného kráľovstva sa dohoda nevzťahuje na spoluprácu v oblasti zahraničnej politiky, vonkajšej bezpečnosti a obrany, hoci to bolo pôvodne stanovené v politickom vyhlásení.

Ako sa dohodlo na júlovom zasadnutí Európskej rady, v decembri Komisia navrhla vytvorenie pobrexitovej adaptačnej rezervy s celkovým rozpočtom vo výške 5 miliárd eur s cieľom pomôcť čeliť nepriaznivým hospodárskym a sociálnym dôsledkom v najviac postihnutých členských štátoch a odvetviach.

Pandémia COVID-19

V prvom polroku 2020 sa Európsky parlament a Rada zamerali na rozhodnutia súvisiace s pandémiou, väčšinou prijímané počas zasadnutí na diaľku. Lídri sa počas celého roka stretávali prostredníctvom videokonferencií s cieľom koordinovať reakciu EÚ na koronavírus a veľa zásadných návrhov bolo prijatých v rekordnom čase. Okrem toho sa na zasadnutí Európskej rady osobne diskutovalo o reakcii na pandémiu a ďalších otázkach vrátane dlhodobého rozpočtu EÚ, vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom, bezpečnosti, zmeny klímy a zahraničných vecí.

Medzi rozhodnutia prijaté Parlamentom v rekordnom čase patrí schválenie Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus a núdzovej finančnej podpory pre sektor zdravotnej starostlivosti, pričom sa zabezpečilo financovanie núdzových situácií v oblasti verejného zdravia z Fondu solidarity EÚ. Od marca sa všetky plenárne zasadnutia konali v Bruseli. Od októbra boli stretnutia zmiešané, účastníci, ktorí nesídlia v Bruseli, sa pripájali na diaľku k prítomným v rokovacej sále. Komisia bola na týchto zasadnutiach vždy fyzicky prítomná. V prvej polovici roka videokonferencie nahradili mnohé fyzické zasadnutia Rady. Výbor stálych predstaviteľov sa počas roka stretával osobne, aby zabezpečil kontinuitu práce Rady. Parlament aj Rada konali mimoriadne rýchlo, aby prijali opatrenia, ktoré mali okamžitý pozitívny vplyv na občanov, podniky a regióny.

Kríza spôsobená pandémiou takisto výrazne ovplyvnila prácu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Európskeho výboru regiónov. Oba výbory prijali niekoľko relevantných stanovísk a v apríli 2020 Výbor regiónov spustil platformu na výmenu informácií na podporu spolupráce medzi regiónmi a mestami v celej Európe. Európsky hospodársky a sociálny výbor vyhlásil Cenu za občiansku solidaritu s cieľom oceniť 28 iniciatív zameraných na riešenie následkov krízy spôsobenej koronavírusom.

Dohoda o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2021 – 2027 a NextGenerationEU

Koncom jesene 2020 Európsky parlament a Rada s podporou Európskej komisie schválili a následne prijali najväčší balík opatrení, ktorý bol doteraz financovaný z rozpočtu EÚ vo výške 1,8 bilióna eur. Balík opatrení na riešenie krízy spôsobenej ochorením COVID-19 a jej dôsledkov pomôže obnoviť zelenšiu, digitálnejšiu a odolnejšiu Európu, ktorá je lepšie pripravená na súčasné a budúce výzvy.

Základné fakty a čísla

• Dlhodobý rozpočet na roky 2021 – 2027 vo výške 1,074 bilióna eur (v cenách roku 2018) v kombinácii s dočasným nástrojom obnovy NextGenerationEU vo výške 750 miliárd eur.
• Viac ako 50 % rozpočtových prostriedkov pôjde na podporu modernizácie prostredníctvom politík, ktoré zahŕňajú: výskum a inovácie financované z programu Horizont Európa, spravodlivú klimatickú a digitálnu transformáciu financovanú z Fondu na spravodlivú transformáciu a z programu Digitálna Európa a pripravenosť, obnovu a odolnosť financované z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, z rezervy rescEU a nového programu v oblasti zdravia, EU4Health.
• Dlhodobé politiky, ako je politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika, sa zmodernizujú a budú aj naďalej dostávať značné finančné prostriedky z rozpočtu EÚ s cieľom podporiť zelenú a digitálnu transformáciu.
• 30 % finančných prostriedkov EÚ z nástroja NextGenerationEU a dlhodobého rozpočtu sa musí vynaložiť na boj proti zmene klímy. Osobitná pozornosť sa v balíku venuje ochrane biodiverzity a uplatňovaniu hľadiska rodovej rovnosti.
• Kľúčové programy vrátane programov Erasmus+, EU4Health a Horizont Európa sa v porovnaní s dohodou z mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v júli 2020 posilnia na 15 miliárd EUR.

Po prvýkrát bude mať EÚ osobitný mechanizmus na ochranu svojho rozpočtu pred porušovaním zásad právneho štátu: nariadenie o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. Dosiahne sa tým dodatočná úroveň ochrany rozpočtu. Komisia prijme usmernenia o určitých aspektoch uplatňovania nariadenia. Nariadenie sa medzičasom uplatňuje od 1. januára 2021. Tento mechanizmus však nebude mať negatívny vplyv na konečných prijímateľov finančných prostriedkov EÚ v dotknutých členských štátoch.

Dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 až 2027 Dlhodobý rozpočet EÚ bude naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore obnovy a zaistení toho, aby tradiční prijímatelia finančných prostriedkov EÚ dostali dostatok prostriedkov na to, aby mohli pokračovať vo svojej práci aj v týchto časoch, ktoré sú pre všetkých veľmi náročné. Na jednotný trh, inovácie a digitálnu ekonomiku je vyčlenených 132,8 miliardy eur vo viacročnom finančnom rámci a 10,6 miliardy eur v nástroji Next Generation EU. Celková suma rozpočtových prostriedkov pre tento okruh predstavuje 143,4 miliardy eur. Na súdržnosť, odolnosť a hodnoty je vyčlenených 377,8 miliardy eur vo viacročnom finančnom rámci a 721,9 miliardy eur v nástroji Next Generation EU. Celková suma rozpočtových prostriedkov pre tento okruh predstavuje 1 099,7 miliardy eur. Na prírodné zdroje a životné prostredie je vyčlenených 356,4 miliardy eur vo viacročnom finančnom rámci a 17,5 miliardy eur v nástroji Next Generation EU. Celková suma rozpočtových prostriedkov pre tento okruh predstavuje 373,9 miliardy eur. Na migráciu a riadenie hraníc je vo viacročnom finančnom rámci vyčlenených 22,7 miliardy eur. Z nástroja Next Generation EU nie sú vyčlenené žiadne rozpočtové prostriedky. Celková suma pre tento okruh teda predstavuje 22,7 miliardy eur. Na bezpečnosť a obranu je vo viacročnom finančnom rámci vyčlenených 13,2 miliardy eur. Z nástroja Next Generation EU nie sú vyčlenené žiadne rozpočtové prostriedky. Celková suma pre tento okruh teda predstavuje 13,2 miliardy eur. Na susedstvo a svet je vo viacročnom finančnom rámci vyčlenených 98,4 miliardy eur. Z nástroja Next Generation EU nie sú vyčlenené žiadne rozpočtové prostriedky. Celková suma pre tento okruh teda predstavuje 98,4 miliardy eur. Na európsku verejnú správu je vo viacročnom finančnom rámci vyčlenených 73,1 miliardy eur. Z nástroja Next Generation EU nie sú vyčlenené žiadne rozpočtové prostriedky. Celková suma pre tento okruh teda predstavuje 73,1 miliardy eur. Na všetky okruhy je vo viacročnom finančnom rámci je vyčlenených 1074,3 miliardy eur celkových rozpočtových prostriedkov a v nástroji Next Generation EU 750 miliárd eur, čo znamená, že celkové financovanie viacročného finančného rámca dosahuje 1824,3 miliardy eur. Zdroj: Európska komisia.

Zároveň sa pokročilo v práci na odvetvových právnych predpisoch, ktorými sa zriaďujú nové programy EÚ. Koncom roka 2020 sa dosiahli politické dohody o väčšine iniciatív vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, programu Horizont Európa, Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce a nového programu EU4Health. Očakáva sa, že programy budú formálne prijaté začiatkom roka 2021.

Inštitucionálne záležitosti

Rade predsedalo Chorvátsko a neskôr Nemecko. Chorvátske predsedníctvo úspešne zabezpečilo rýchle prijatie návrhov súvisiacich s ochorením COVID-19 v rámci okamžitej reakcie na krízu vrátane Investičnej iniciatívy v reakcii na koronavírus, podpory na zmiernenie rizík nezamestnanosti v núdzovej situácii a odporúčania Rady o cestách do EÚ, ktoré nie sú nevyhnutné. Otvorenie prístupových rokovaní s Albánskom a so Severným Macedónskom v marci bolo ďalším kľúčovým míľnikom v prvej polovici roka. Kľúčovými úspechmi počas nemeckého predsedníctva bola finalizácia viacročného finančného rámca – balíka opatrení na obnovu a uzavretie rokovaní o obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom. Európska rada tiež dosiahla dohodu o ambicióznejšom cieli v oblasti klímy do roku 2030 a riešila napätú situáciu v Bielorusku, pričom uložila tri kolá sankcií.

Po lete sa pozornosť Parlamentu zamerala na inštitucionálne záležitosti, počnúc prvou správou predsedníčky von der Leyenovej o stave Únie 16. septembra. V októbri Parlament schválil Mairead McGuinnessovú, ktorá nahradila Phila Hogana po jeho odstúpení z Komisie. Mairead McGuinness je teraz komisárkou pre finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov.

Rok 2020 bol rokom obnovy Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Európskeho výboru regiónov. Po brexite sa počet členov znížil z 350 na 329 a približne 40 % ich členstiev bolo obnovených. Apostolos Tzitzikostas bol 12. februára zvolený za predsedu Európskeho výboru regiónov a Christa Schweng bola 28. októbra zvolená za predsedníčku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru.

Obráťte sa na EÚ

Osobne

V rámci celej EÚ existujú stovky informačných centier Europe Direct. Adresu centra najbližšieho k vám nájdete na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Telefonicky alebo e-mailom

Europe Direct je služba, ktorá odpovedá na vaše otázky o Európskej únii. Túto službu môžete kontaktovať:

— prostredníctvom bezplatného telefónneho čísla: 00 800 6 7 8 9 10 11 (niektorí operátori môžu tieto hovory spoplatňovať),

— prostredníctvom štandardného telefónneho čísla: +32 22999696, alebo

— e-mailom na tejto webovej stránke: https://europa.eu/european-union/contact_sk.

Vyhľadávanie informácií o EÚ

Online

Informácie o Európskej únii sú dostupné vo všetkých úradných jazykoch Európskej únie na webovej stránke Europa: https://europa.eu/european-union/index_sk.

Publikácie EÚ

Publikácie EÚ, bezplatné alebo platené, si môžete stiahnuť alebo objednať z kníhkupectva na webovej stránke https://op.europa.eu/sk/publications. Ak chcete získať viac než jeden výtlačok bezplatných publikácií, obráťte sa na službu Europe Direct alebo vaše miestne informačné centrum (pozri https://europa.eu/european-union/contact_sk).

Právo EÚ a súvisiace dokumenty

Prístup k právnym informáciám EÚ vrátane všetkých právnych predpisov EÚ od roku 1952 vo všetkých úradných jazykoch nájdete na webovej stránke EUR-Lex: https://eur-lex.europa.eu.

Otvorený prístup k údajom z EÚ

Portál otvorených dát EÚ (https://data.europa.eu/euodp/sk) poskytuje prístup k súborom dát z EÚ. Dáta možno stiahnuť a opätovne použiť bezplatne na komerčné aj nekomerčné účely.

O tejto publikácii

IDENTIFIKAČNÉ KÓDY

EÚ v roku 2020 — SÚHRNNÁ SPRÁVA O ČINNOSTI EURÓPSKEJ ÚNIE

Interaktívna verzia tejto publikácie, ktorá obsahuje odkazy na online obsah, je dostupná vo formátoch PDF, ePUB a HTML na adrese:
europa.eu/general-report/sk.

EÚ v roku 2020 – Súhrnná správa o činnosti Európskej únie
Európska komisia
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
Redakčná služba a cielená komunikácia
1049 Brusel
BELGICKO

EÚ v roku 2020– Súhrnná správa o činnosti Európskej únie bola prijatá Európskou komisiou 15. februára 2021 pod referenčným číslom C(2021) 1002.

Európska komisia nezodpovedá za akékoľvek následky opakovaného použitia tejto publikácie.

Luxemburg: Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2021

© Európska únia, 2021

Politika v oblasti opakovaného použitia dokumentov Európskej komisie sa vykonáva rozhodnutím Komisie 2011/833/EÚ z 12. decembra 2011 o opakovanom použití dokumentov Komisie (Ú. v. EÚ L 330, 14.12.2011, s. 39).

Ak nie je uvedené inak, opakované použitie tohto dokumentu je povolené v zmysle medzinárodnej licencie Creative Commons Attribution 4.0 (CC BY 4.0) (https://creativecommons.org/licenses/by/4.0/). To znamená, že opakované použitie je povolené za predpokladu, že sa riadne uvedie zdroj a akékoľvek zmeny.

Akékoľvek použitie alebo reprodukcia prvkov, ktoré nie sú vo vlastníctve Európskej únie, môžu byť podmienené získaním súhlasu príslušných nositeľov práv.

FOTOGRAFIE

Všetky fotografie © Európska únia, pokiaľ nie je uvedené inak.